Voda mohla na Zemi vznikať už pred 4,5 miliardy rokov. Stačila na to prekvapivá kombinácia dvoch látok

Pred miliardami rokov vyzerala Zem ako nehostinné miesto plné extrémnych teplôt. Práve tieto podmienky však mohli spustiť chemické reakcie schopné vytvoriť vodu v množstve zodpovedajúcom stovkám dnešných oceánov. Nový výskum tak prináša ďalšie možné vysvetlenie pôvodu vody na našej planéte.

Dnešnú Zem pokrývajú rozsiahle oceány, no jej začiatky vyzerali úplne inak. Mladú planétu formovali vysoké teploty a neustále pribúdajúci horninový materiál. Práve v tomto nehostinnom prostredí však mohol prebiehať proces, ktorý zásadne ovplyvnil jej budúcnosť. Nový výskum naznačuje, že Zem dokázala produkovať vodu ešte počas svojho vzniku, a nemusela sa preto spoliehať iba na kométy či meteority.

K tomuto záveru dospeli odborníci z Univerzity Nového Mexika. V štúdii, ktorú publikoval časopis Nature Geoscience, predstavili chemický mechanizmus schopný vytvárať vodu z materiálov prítomných na mladej planéte.

Horúca atmosféra mohla vytvoriť podmienky na vznik vody

Pôvod pozemských oceánov zostáva jednou z dôležitých otázok planetárneho výskumu. Odborníci dlhodobo skúmajú, akú úlohu zohrali telesá, ktoré na Zem prinášali vodu z vonkajších oblastí slnečnej sústavy.

Nová štúdia však upriamuje pozornosť na samotné formovanie planéty. Približne pred 4,5 miliardy rokov Zem postupne naberala hmotnosť zachytávaním drobných úlomkov hornín. Zároveň ju mohla obklopovať hustá atmosféra s vysokým obsahom vodíka.

Keď kamenné častice prechádzali týmto horúcim prostredím, vodík mohol reagovať so zlúčeninami železa v horninách. Chemická reakcia premieňala oxidy železa na kovové železo a súčasne vytvárala vodnú paru.

V laboratóriu vznikala voda už po niekoľkých minútach

Výskumný tím sa pokúsil napodobniť podmienky, ktoré mohli panovať počas prvých etáp vývoja Zeme. Silikátové horniny zahrieval pri teplotách 1 200 až 1 400 stupňov Celzia a vystavoval ich prúdiacemu vodíku.

Výsledky ukázali, že chemická premena dokáže prebiehať veľmi rýchlo. Takmer 80 percent oxidov železa v skúmaných vzorkách sa zmenilo na kovové železo. Súčasne vznikala vodná para, ktorá potvrdila predpokladaný mechanizmus.

Na overenie úlohy vodíka tím uskutočnil aj kontrolné pokusy s héliom. Pri nich rovnakú reakciu nepozoroval.

Následné výpočty priniesli ešte výraznejšie zistenie. Za vhodných podmienok mohla mladá Zem týmto spôsobom vyprodukovať vodu v objeme zodpovedajúcom stovkám súčasných oceánov. Tento odhad však vyjadruje možný rozsah produkcie, nie skutočné množstvo vody, ktoré na Zemi zostalo.

Objav otvára nové otázky o živote vo vesmíre

Výsledky naznačujú, že vznik vody nemusí predstavovať výnimočnú udalosť závislú od prísunu ľadových telies. Podobné chemické reakcie by mohli sprevádzať aj formovanie ďalších kamenných planét.

Planéty podobné Zemi by tak mohli získavať vodu už počas svojho rastu. Samotný vznik vody však ešte nezaručuje existenciu oceánov ani vhodné podmienky pre život.

Odborníci zatiaľ nevedia určiť, koľko vody na našej planéte skutočne pochádza z tohto procesu. Nové experimenty preto nevylučujú úlohu komét a meteoritov, ale dopĺňajú ďalšie možné vysvetlenie pôvodu pozemských oceánov.

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab