Vedci omladili 80-ročné bunky o 60 rokov. Výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov

Krvné bunky 80-ročného človeka premenili vedci na nervové kmeňové bunky s molekulovým vekom pod 20 rokov. Omladzovanie trvalo celé týždne.

Krvné bunky 80-ročného človeka sa v laboratóriu premenili na nervové kmeňové bunky, ktorým vedci namerali molekulový vek menej ako 20 rokov. Podľa epigenetických hodín tak omladli o viac než 60 rokov. Prvé známky premeny sa objavili približne po 12 dňoch, no bunky ďalej dozrievali a omladzovali sa ešte niekoľko týždňov.

Za experimentom stojí tím vedcov z Univerzity v Bonne, Univerzitnej nemocnice v Bonne a technickej univerzity v Aachene. Výskum publikovaný v odbornom časopise Aging Cell ukazuje, že niektoré molekulové znaky starnutia možno výrazne zvrátiť. Vedci pracovali s krvnými vzorkami od 15 darcov. Najmladšími boli novorodenci, najstarší darca mal 101 rokov.

Ako vedci premenili krvné bunky na nervové

Väčšina buniek ľudského tela obsahuje rovnakú genetickú informáciu, no využíva z nej len určitú časť. Preto sa napríklad z krvnej bunky za normálnych okolností nemôže stať nervová. Vedci už dokážu tento prirodzený proces obísť.

Základy bunkového preprogramovania položil v roku 2006 japonský vedec Šinja Jamanaka. Dokázal, že pomocou štvorice špecifických bielkovín možno dospelé bunky vrátiť do stavu podobného embryonálnym kmeňovým bunkám. Z nich sa následne môžu vyvinúť rôzne typy tkanív. Za tento výskum získal v roku 2012 Nobelovu cenu za medicínu.

Nemecký tím použil iba dve zo štyroch Jamanakových bielkovín. Pomocou upraveného vírusu ich dopravil do nezrelých krvných buniek a zmenil aktivitu ich génov. Bunky sa následne začali premieňať na nervové kmeňové bunky bez toho, aby najskôr prešli štádiom podobným embryonálnym bunkám.

Výskumníci nepracovali so zrelými červenými krvinkami, ktoré už nemajú bunkové jadro, ale s ich nezrelými predchodcami. Tieto bunky ešte obsahujú DNA a za normálnych okolností by sa z nich vyvinuli červené krvinky.

Približne po 12 dňoch sa v nich začali objavovať bielkoviny typické pre nervové kmeňové bunky. Podrobnejšia analýza však odhalila, že na úplné získanie novej bunkovej identity potrebovali oveľa viac času. Zmeny v aktivite génov pokračovali ešte celé týždne.

Bunky sa omladzovali postupne

Výskumníci chceli zistiť, či si novovzniknuté nervové kmeňové bunky zachovávajú vek pôvodného darcu. Na jeho určenie využili takzvané epigenetické hodiny. Tie sledujú chemické zmeny na DNA, ktoré sa počas života menia a podľa ktorých možno odhadnúť biologický vek bunky.

Približne po 50 dňoch sa väčšina sledovaných znakov súvisiacich so starnutím vrátila do mladšieho stavu. Omladzovanie pokračovalo aj počas ďalšieho pestovania v laboratóriu. Pri neskorších meraniach dosahoval odhadovaný vek buniek približne päť percent veku pôvodných darcov.

Rozdiel bol značný. Ak mala pôvodná krvná bunka biologický vek zodpovedajúci vysokému veku svojho darcu, po preprogramovaní mohli jej epigenetické hodiny ukazovať hodnoty typické pre oveľa mladšie bunky. Päťpercentná hodnota je však priemerným odhadom zo zmien DNA, nie presným vekom každej jednotlivej bunky.

Podrobný priebeh omladzovania vedci sledovali na troch bunkových líniách pochádzajúcich od darcov vo veku 50 až 101 rokov. Pri ďalšom experimente obmedzili ich schopnosť deliť sa. Chceli zistiť, či za omladzovaním stojí neustále vytváranie nových buniek. Ani výrazné spomalenie delenia však nezabránilo poklesu epigenetického veku.

Profesor Oliver Brüstle z Univerzitnej nemocnice v Bonne považuje pomalý priebeh omladzovania za veľkú výhodu. „Omladzovanie, ktoré trvá tak dlho, je ideálne ako experimentálny model,“ uviedol vo vyjadrení univerzity. Vedci tak môžu podrobne skúmať jednotlivé fázy procesu a testovať látky, ktoré ho urýchľujú alebo spomaľujú.

Pri klasickom preprogramovaní pritom podľa predchádzajúcich výskumov dochádza k obnoveniu epigenetických znakov približne za 20 dní. V novom experimente sa tieto zmeny rozložili na podstatne dlhšie obdobie. Práve tento rozdiel umožňuje podrobnejšie skúmať mechanizmy, ktoré sa pri omladzovaní buniek uplatňujú.

Bunky vykazovali menej poškodení

Mladší výsledok epigenetických hodín ešte nezaručuje, že bunka skutočne funguje ako mladá. Vedci preto skúmali aj poškodenie DNA, činnosť mitochondrií, ktoré bunkám zabezpečujú energiu, a schopnosť odstraňovať poškodené bunkové súčasti.

Premenené bunky vykazovali priaznivé výsledky aj pri týchto meraniach. Ich vlastnosti boli porovnateľné s nervovými kmeňovými bunkami vytvorenými klasickým preprogramovaním. Dokonca ani bunky pochádzajúce od veľmi starých darcov nevykazovali typické poruchy skúmaných mechanizmov súvisiace so starnutím.

Zmenila sa aj aktivita génov. Bunky od mladých a starých darcov, ktoré sa pôvodne výrazne líšili, sa po preprogramovaní začali na molekulovej úrovni podobať.

Čo to znamená pre liečbu mozgu

Pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe postupne odumierajú nervové bunky, ktoré sa vo väčšine oblastí dospelého mozgu nedokážu prirodzene nahradiť. Výskum bunkového preprogramovania by mohol v budúcnosti umožniť vytvárať náhradné nervové bunky aj z krvi starších pacientov.

Vedci z Bonnu už pri predchádzajúcich experimentoch transplantovali podobným spôsobom vytvorené nervové bunky do mozgov myší. Tam dokázali vytvárať spojenia s existujúcimi neurónmi. Aktuálna štúdia však neskúmala, či by omladené bunky dokázali obnoviť poškodený mozog alebo zlepšiť jeho funkcie.

Omladli bunky v laboratórnej miske. Nie ľudský mozog.

Samotné meranie biologického veku má navyše svoje obmedzenia. V roku 2024 upozornil nezávislý vedecký tím pod vedením Dmitrija Kriukova v časopise Aging Cell na možné nepresnosti epigenetických hodín pri preprogramovaní buniek. Tieto metódy boli vyvinuté predovšetkým na základe prirodzene starnúcich vzoriek. Pri umelo preprogramovaných bunkách preto môžu poskytovať skreslené odhady. Kriukovov výskum priamo nehodnotil experiment z Bonnu, poukázal však na problém, ktorý sa týka aj podobných štúdií.

Rovnakú neistotu priznávajú aj nemeckí výskumníci. Samotná premena krvnej bunky na nervovú môže ovplyvniť výsledky epigenetických hodín. Navyše im chýba priame porovnanie s prirodzene zostarnutými nervovými kmeňovými bunkami, ktoré sa z ľudského mozgu získavajú mimoriadne ťažko. Bez takéhoto porovnania nemožno presne určiť, koľko zo zaznamenaného omladnutia predstavuje skutočné odstránenie znakov starnutia.

Problémom zostáva aj bezpečnosť. Jedna z použitých bielkovín, označovaná ako cMYC, sa pri nadmernej aktivite môže podieľať na nádorovom raste. Kým nebude jasné, či sú takto vytvorené bunky bezpečné aj z dlhodobého hľadiska, zostáva ich omladzovanie laboratórnym experimentom.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab