Kde sa ukrýva vzácna zbierka plagátov Alfonsa Muchu? Praha to nie je. Z tohto mesta mal aj ženu
Východočeské mesto Chrudim nepatrí medzi umelecké metropoly. Napriek tomu ukrýva poklad, za ktorým sa oplatí vycestovať – jednu z najpozoruhodnejších zbierok plagátovej tvorby Alfonsa Muchu (1860 - 1939).
Jej príbeh sa začal písať v čase, keď sa meno českého umelca len dostávalo do povedomia Parížanov. A napokon ho s mestom spojili nielen plagáty, ale aj osobné väzby.
Nenápadné mesto neďaleko Pardubíc však ponúka oveľa viac. V historických uličkách objavíte unikátne múzeum bábkarských kultúr, bývalý kapucínsky kostol s pokladmi českého barokového sochárstva, renesančné domy aj pozoruhodné sakrálne pamiatky. Chrudim tak ukrýva prekvapivo pestrú mozaiku umenia a príbehov.
Hlavným lákadlom je Regionálne múzeum s kolekciou diel Alfonsa Muchu. Obdivovať tu možno plagáty jedného z najvýraznejších predstaviteľov secesie, ktoré kedysi zdobili parížske ulice. Ešte pútavejší než samotná zbierka je však príbeh, ktorý vysvetľuje, ako sa takýto umelecký poklad ocitol práve v Chrudimi.
Foto:
Pavol Urbánek
Regionálne múzeum v Chrudimi, kde sa vystavuje aj jedinečná zbierka Muchových plagátov.
Písal sa koniec roka 1897. Alfons Mucha už pôsobil v Paríži a jeho osobitý výtvarný rukopis si postupne získaval pozornosť. Ženské postavy s dlhými zvlnenými vlasmi, kvetinové ornamenty, jemné farby a dekoratívne kompozície sa stávali čoraz populárnejšími. Pražský nakladateľ František Topič, ktorý mal práva predávať Muchove diela v Čechách, sa rozhodol predstaviť ich aj mimo hlavného mesta. Ponuku usporiadať predajnú výstavu dostalo aj chrudimské Priemyselné múzeum pre východné Čechy.
Foto:
Pavol Urbánek
Alfons Mucha s manželkou na otvorení svojej výstavy obrazov v roku 1933 v Chrudimi.
Výstava sa konala od 24. decembra 1897 do 9. januára 1898. Záujem prekonal očakávania – prišlo približne 800 návštevníkov, čo bola na vtedajšie pomery mimoriadne vysoká návštevnosť. Práve vtedy padlo rozhodnutie, vďaka ktorému má Chrudim dodnes čo ponúknuť obdivovateľom secesie z celého sveta. Dňa 3. januára 1898 sa zišlo predsedníctvo mestského múzejného kuratória a rozhodlo o kúpe väčšiny vystavených plagátov.
Za nákupom stála skupina miestnych osobností na čele so starostom a ďalšími členmi umeleckého kuratória múzea. V čase, keď sa Muchovo meno ešte len presadzovalo, rozpoznali hodnotu jeho tvorby a rozhodli sa ju uchovať pre budúce generácie. Základ zbierky postupne rozšírili ďalšie plagáty, dekoratívne súbory, ilustrovaná kniha Ilsée – princezná Tripolská aj predmety vytvorené podľa Muchových návrhov. Dnes mesto vlastní 42 Muchových litografií, ktoré mu závidia aj omnoho väčšie a prestížnejšie kultúrne centrá.
Foto:
Pavol Urbánek
Muchove Štyri ročné obdobia
Plagát, čo pobláznil Paríž
V Muchovej expozície v Chrudimi nechýba plagát k divadelnej hre Gismonda. Práve ním sa na prelome rokov 1894 a 1895 začal jeden z najpozoruhodnejších príbehov v dejinách secesného plagátu. Mucha vtedy ešte nepatril medzi umelecké hviezdy. Pracoval v Paríži, keď dostal nečakanú príležitosť. Slávna herečka Sarah Bernhardtová potrebovala plagát k predstaveniu Gismonda, v ktorom účinkovala a ktoré zároveň režírovala v divadle Théâtre de la Renaissance. Bolo krátko pred Vianocami, väčšina umelcov už mala plné ruky práce, a tak sa zákazka dostala k talentovanému českému výtvarníkovi. Výsledok sa stal senzáciou.
Foto:
Pavol Urbánek
Slávny plagát Gismonda z roku 1894 pre herečku Sarah Bernhardt, ktorý Muchu preslávil.
Na plagáte zobrazil Bernhardtovú ako vznešenú, takmer byzantskú postavu v dlhom kostýme, s ozdobnou pokrývkou hlavy a palmovou ratolesťou v ruke. Namiesto dramatického gesta zvolil eleganciu a dôstojnosť. Nezvyčajne vysoký formát, bohaté ornamenty, jemné farby a prepojenie obrazu s písmom vytvorili kompozíciu, akú Parížania dovtedy nepoznali. Úspech bol okamžitý. Ľudia odlepovali čerstvo vyvesené plagáty alebo ich žiletkami vyrezávali priamo z reklamných plôch. Niektorí zberatelia sa údajne pokúšali získať výtlačky dokonca aj prostredníctvom uplácania plagátovačov, aby im ich prenechali.
Foto:
Pavol Urbánek
Muchove divadelné plagáty
Bernhardtovú výsledok presvedčil natoľko, že s Muchom uzavrela päťročnú zmluvu nielen na plagáty, ale aj na návrhy kostýmov a scén. Z dovtedy málo známeho výtvarníka sa postupne stala jedna z najvýraznejších osobností parížskej umeleckej scény.
Gismonda zároveň pomohla definovať jeho nezameniteľný rukopis a ukázala, že reklamný plagát nemusí byť len oznamom o predstavení či výrobku. Môže sa stať plnohodnotným umeleckým dielom, ktoré si ľudia chcú ponechať aj dlho po skončení propagovanej udalosti.
V chrudimskej expozícii nájdete aj ďalšie divadelné plagáty pre Sarah Bernhardtovú, napríklad k predstaveniam Lorenzaccio, Dáma s kaméliami či Samaritánka. Nechýbajú reklamné plagáty, kalendárne tlače ani dekoratívne panó zo známych cyklov Ročné obdobia, Drahokamy, Byzantské hlavy a Denné doby. Zaujímavým spestrením sú aj propagačné plagáty k hospodársko-priemyselným výstavám vo Vyškove a Hořiciach.
Foto:
Pavol Urbánek
Na niektorých plagátoch Alfonsa Muchu majú modelky oči samotného majstra. Aj v tvárach svojich múz tak zanechal kúsok seba.
Mucha pri tvorbe využíval modelky, čo sa odráža aj v rozmanitosti ženských tvárí na jeho plagátoch. Niektoré majú typické francúzske črty, iné zasa slovanské. Vedeli ste však, že do niektorých ženských tvárí preniesol aj vlastný pohľad? Pri maľovaní sa mu najťažšie zachytávali oči. Pomohol si preto malým zrkadielkom a do niektorých ženských tvárí prenášal vlastný pohľad. Keď sa teda nabudúce zadívate na Muchove plagáty, skúste sa pozrieť zobrazeným ženám priamo do očí. Možno sa v nich stretnete aj so samotným autorom.
Aj manželku mal z Chrudimi
S Chrudimou však Muchu napokon spojilo aj niečo osobnejšie než umenie. Práve odtiaľ totiž pochádzala jeho budúca manželka Marie Chytilová. Mala 21 rokov, študovala výtvarné umenie a v októbri 1903 prišla na odporúčanie svojho strýka do Muchovho parížskeho ateliéru na hodiny kreslenia. Umelec bol od nej o 22 rokov starší, no ich stretnutie prerástlo do vzťahu, ktorý sa v roku 1906 skončil svadbou.
Foto:
Pavol Urbánek
Alfons Mucha so svojou manželkou Máriou Chytilovou, Chrudimskou rodáčkou
Mucha neskôr navštevoval Chrudim aj so svojou manželkou. Mesto, ktoré si jeho plagáty zadovážilo ešte predtým, než sa stalo súčasťou jeho osobného života, tak získalo k umelcovi ešte bližší vzťah. V septembri 1933 sa Mucha do Chrudimi vrátil osobne – zúčastnil sa na vernisáži svojej súbornej výstavy v miestnom Priemyselnom múzeu, dnešnom Regionálnom múzeu. Predstavili na nej 135 obrazov a kresieb a 149 pohľadníc. Za 22 dní ju navštívilo 1 416 ľudí.
Dnes sa Muchove diela v Chrudimi predstavujú v modernej expozícii Regionálneho múzea. V máji 2026 tu otvorili novú podobu stálej výstavy s názvom Alfons Mucha – Eufória ornamentu. Návštevníkov privíta dvojica odlišne ladených priestorov, v ktorých premyslená práca so svetlom, farbami a ornamentmi dáva naplno vyniknúť kráse vystavených diel.
Hlavným lákadlom je kolekcia 42 originálnych litografií – prvotlačí, ktoré sa nikdy nedostali na parížske reklamné plochy. Zbierka predstavuje približne tretinu Muchovej plagátovej tvorby.
Barokové sochy v chráme
Po secesnej ľahkosti Muchových plagátov sa oplatí zamieriť aj do bývalého kapucínskeho Kostola svätého Jozefa, v ktorom dnes sídli Múzeum barokových sôch. Už samotná budova je zážitkom. Niekdajší sakrálny priestor, ktorý slúžil náboženskému životu, dnes vytvára pôsobivú kulisu pre sochy a ďalšie umelecké diela. Návštevník sa tu ocitne v úplne inom umeleckom svete.
Foto:
Pavol Urbánek
Múzeum barokových sôch Chrudim
Baroko je umením pohybu, emócií a dramatických gest. Postavy akoby každú chvíľu mali ožiť, ich tváre zachytávajú silné pocity a kompozície prekypujú napätím. V kontraste s Muchovou secesnou dekoratívnosťou ide o fascinujúcu ukážku toho, ako rozdielne dokázali umelci v jednotlivých obdobiach stvárniť krásu, emócie a duchovné posolstvo.
Foto:
Pavol Urbánek
Renesančný Mydlářovský dom s charakteristickou vežičkou je sídlom Múzea bábkarských kultúr v Chrudimi.
Bábky v renesančnom dome
Chrudim má aj hravú, trochu rozprávkovú stránku. Ukrýva ju Mydlářovský dom, ktorého výrazná veža pripomínajúca minaret patrí k najvýraznejším dominantám historického centra. V tejto renesančnej budove sídli Múzeum bábkarských kultúr, ktoré svojím zameraním presahuje hranice Česka. Otvorili ho v roku 1972 a jeho základom sa stala zbierka profesora Jana Malíka, významnej osobnosti českého bábkového divadla. Dnes spravuje desaťtisíce predmetov vrátane približne 11-tisíc bábok.
Foto:
Picasa
Hurvínkova herňa v Múzeu bábkarských kultúr v Chrudimi.
Tie pochádzajú nielen z Európy, ale aj z Ázie. Návštevníci tu môžu spoznať tradície bábkového divadla z Indonézie, Indie, Japonska či Číny a porovnať ich s českým prostredím. Nechýbajú ani legendárne postavy domáceho bábkarstva – Spejbl a Hurvínek. Práve malý Hurvínek sa k svojmu 100. výročiu dočkal vlastnej herne, ktorá pozýva malých aj veľkých návštevníkov do veselého sveta. Nejde pritom len o klasickú prehliadku, ale o hravé zážitky a aktivity, vďaka ktorým sa môžete stať súčasťou Hurvínkovho dobrodružstva. S návštevou múzea sa však neoplatí dlho otáľať. Začiatkom roka 2027 ho totiž uzavrú pre rozsiahlu rekonštrukciu.
Foto:
Pavol Urbánek
Najznámejšie české bábky - Spejbl, Hurvínek, Mánička a pes Žeryk
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗