Vzácne ruské stroje kosí neviditeľný nepriateľ. Moskvu dobieha krutá realita

Ruské vojenské letectvo zaznamenalo v tomto roku sériu vážnych havárií, pri ktorých prišlo o transportné lietadlá, stíhačky aj strategické bombardéry s vojenským personálom. Najnovšie sa v utorok 17. novembra zrútil na Sibíri vojenský An-12, pričom podľa ruských médií zahynulo všetkých 17 ľudí na palube.

Video

Ohnivá stopa na oblohe a mohutný záblesk. Kamera zachytila pád ruského transportného lietadla na Sibíri

Zábery sa na sociálnych sieťach šíria v súvislosti s haváriou ruského vojenského transportného lietadla An-12 v Kemerovskej oblasti zo 17. novembra 2026.

Odborné analýzy upozorňujú na starnúcu techniku, problémy s údržbou a zvýšené opotrebovanie lietadiel počas vojny proti Ukrajine. Situáciu komplikujú aj západné sankcie.

Ruské vojenské transportné lietadlo Antonov An-12 havarovalo v utorok 17. novembra neďaleko obce Jagunovo v Kemerovskej oblasti na západnej Sibíri. Podľa ruských médií pri nešťastí zahynulo všetkých 17 ľudí na palube.

Nejde pritom o ojedinelý prípad. Od začiatku roka zaznamenalo ruské vojenské letectvo viacero nehôd, pri ktorých stratilo aj lietadlá dôležité pre vedenie vojny proti Ukrajine.

Pri haváriách zahynuli desiatky vojakov

Jedna z najvážnejších nehôd sa stala 29. septembra v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe. Krátko po štarte zo základne Ukrainka sa neďaleko obce Krasnojarovo zrútil strategický bombardér Tu-95MS, ktorý Rusko využíva aj na odpaľovanie riadených striel proti Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany pôvodne informovalo o šiestich mŕtvych členoch posádky a jednom zranenom. Neskôr sa však ukázalo, že zahynulo osem vojakov.

Video

Zničený ruský „medveď“. Strategický bombardér Tu-95 už nevzlietne

Zábery z Amurskej oblasti na východe Ruska, 29. september 2026.

Zdroj: Exilenova+

Ruský investigatívny portál The Insider identifikoval medzi obeťami najmenej troch dôstojníkov diaľkového letectva – Andreja Lobanova, Fiodora Pavľukova a Andreja Gerasimova. Podľa údajov ukrajinských bezpečnostných zložiek sa podieľali na príprave alebo uskutočňovaní bojových misií bombardérov Tu-95MS proti Ukrajine.

Analytik Miro Barič v novembrovom vydaní série The Air War in Ukraine uvádza, že lietadlo smerovalo na základňu Oleňa pri Murmansku a krátko po štarte mu mali zlyhať tri zo štyroch motorov.

Ďalšia tragédia sa odohrala 31. marca na Ruskom okupovanom Kryme. Vojenské transportné lietadlo An-26 narazilo do terénu a zahynulo všetkých 30 ľudí na palube. Medzi obeťami bol podľa medializovaných informácií aj vysokopostavený veliteľ ruského letectva Alexander Otroščenko. Ruská armáda pripisovala haváriu technickej poruche.

Len o tri dni neskôr, 3. apríla, sa na Kryme počas výcvikového letu zrútila stíhačka Su-30. Obaja členovia posádky sa bezpečne katapultovali.

Dňa 15. júna prišlo Rusko v Irkutskej oblasti o diaľkový bombardér Tu-22M3. Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že stroj havaroval počas výcviku a všetci štyria členovia posádky sa stihli katapultovať. Gubernátor oblasti Igor Kobzev označil za predbežnú príčinu poruchu motora.

Video

V Rusku sa zrútil strategický bombardér

V Irkutskej oblasti na Sibíri havaroval v pondelok 15. júna ruský strategický bombardér Tu-22M3.

Zdroj: ASTRA

Nehody pokračovali aj v nasledujúcich mesiacoch. V júli sa podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky zrútila v Moskovskej oblasti stíhačka Su-57. Dňa 7. septembra sa podľa ruských zdrojov nad Kurskou oblasťou zrazili dve stíhačky Su-35S, pričom jeden pilot zahynul.

Zatiaľ posledná známa nehoda taktického lietadla pred novembrovým pádom An-12 sa stala 21. októbra v Kaliningradskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany potvrdilo haváriu Su-30 počas výcvikového letu. Obaja piloti sa katapultovali a prežili.

Interné dokumenty upozorňujú na opakované poruchy motorov

Séria havárií vyvoláva otázky o technickom stave ruských vojenských lietadiel. Konkrétnejší pohľad priniesol ukrajinský projekt OsintFlow, ktorý v marci zverejnil údajný interný dokument ruskej armády s názvom Informácie o bezpečnosti letov.

Materiál zachytáva 24 leteckých incidentov zaznamenaných od 29. decembra 2025 do 18. januára 2026. Päť sa týkalo vojenského transportného letectva a ďalších 19 ostatných kategórií ruského štátneho letectva vrátane bojových a špeciálnych strojov.

Podľa OsintFlow prevažovali technické poruchy, predovšetkým problémy s motormi. Objavovali sa však aj zlyhania hydraulických, navigačných a riadiacich systémov.

Výskumníci upozornili na opakujúce sa varovania pred kovovými časticami v motorovom oleji, poklesom tlaku oleja či nadmernými vibráciami motorov. Podobné problémy boli zaznamenané pri rôznych typoch lietadiel vrátane Su-34, Su-30SM, Su-35S, Il-76 a An-124.

V niektorých prípadoch museli posádky počas letu vypnúť poškodený motor a pristáť so zostávajúcimi funkčnými pohonnými jednotkami.

„Opakovanie tohto vzorca pri rôznych typoch lietadiel môže poukazovať na širšie systémové prevádzkové problémy,“ uvádza OsintFlow. Medzi možné vysvetlenia zaraďuje zvýšené opotrebovanie motorov, predĺžené intervaly údržby a používanie repasovaných alebo opätovne využívaných komponentov.

Staré bombardéry sa nedajú jednoducho nahradiť

Na osobitný problém ruského diaľkového letectva upozornil začiatkom roka aj americký analytický inštitút Jamestown Foundation.

V analýze Russian Aviation Industry Facing Problems poukázal na starnúce motory NK-25 používané v bombardéroch Tu-22M3. Ich výroba sa skončila v roku 1993 a zostávajúce pohonné jednotky sa postupne približujú k hranici svojej životnosti.

Jamestown považuje zlyhávanie starnúcich motorov za pravdepodobnú príčinu časti nehôd týchto bombardérov. Júnová havária Tu-22M3 v Irkutskej oblasti, pri ktorej ruskí predstavitelia predbežne hovorili o poruche motora, zapadá do tohto obrazu.

Problém sa však netýka iba technického veku lietadiel. Ich prevádzku podľa odborníkov komplikuje aj spôsob, akým Rusko vedie vzdušnú vojnu proti Ukrajine.

Ukrajinské dronové útoky na ruské letecké základne prinútili Moskvu presúvať časť strategických bombardérov na vzdialenejšie letiská.

Podľa zistení The Insider sa po ukrajinskej operácii Pavučina z 1. júna 2025 mnohé zostávajúce prevádzkyschopné bombardéry presunuli z európskej časti Ruska na Ďaleký východ.

Pri bojových misiách proti Ukrajine potom môžu absolvovať lety dlhé viac než 12-tisíc kilometrov vrátane návratu, s medzipristátiami na doplnenie paliva. Takáto operácia môže podľa portálu trvať približne 23 hodín.

Dlhšie lety znamenajú vyššie prevádzkové zaťaženie starnúcich lietadiel a ich komponentov.

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR v októbri upozornila aj na problém nahrádzania strát. Podľa jej údajov Rusko sériovo nevyrába nové bombardéry Tu-95 ani Tu-22M3. Existujúce stroje udržiava v prevádzke opravami a modernizáciami.

Každá nenávratná strata preto predstavuje zníženie flotily, ktoré nemožno jednoducho kompenzovať výrobou nového lietadla.

Rusko má problémy aj s údržbou transportných lietadiel

Pri haváriách lietadiel Antonov sa objavuje ďalší problém – dostupnosť technickej dokumentácie a náhradných dielov.

Ukrajinský vojenský portál Militarnyi v apríli zverejnil informácie z údajných interných ruských dokumentov, podľa ktorých má Moskva vážne ťažkosti s údržbou starších transportných lietadiel.

Materiály upozorňovali na situáciu 308. leteckého opravárenského závodu v Ivanove, ktorý sa podľa portálu nachádzal na pokraji bankrotu.

Ruský priemysel zároveň nemá úplnú konštrukčnú dokumentáciu k niektorým lietadlám Antonov a nedokázal zaviesť sériovú výrobu všetkých potrebných náhradných dielov, ktoré predtým pochádzali z Ukrajiny.

Problémy majú historické korene. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostala významná časť vývoja a výroby lietadiel Antonov na Ukrajine. Priemyselná spolupráca sa následne komplikovala po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a po začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022.

Sankcie zvyšujú náklady, ruskú výrobu však nezastavili

Západné sankcie predstavujú ďalšiu záťaž pre ruský letecký a obranný priemysel. Ich účinky však nie sú rovnaké vo všetkých odvetviach.

Americký think-tank Center for Strategic and International Studies (CSIS) v júli publikoval správu Rebuilding to Reconquer: Can Russia’s Defense Firms Deliver?, ktorá skúmala schopnosti ruského obranného priemyslu po začiatku rozsiahlej vojny proti Ukrajine.

Autori konštatovali, že Rusko dokázalo výrazne rozšíriť výrobu vybraných zbraňových systémov, naďalej však zápasí s nedostatkom pracovníkov, korupciou, závislosťou od dovážaných komponentov a vyššími nákladmi spôsobenými sankciami.

Podľa CSIS dokáže Rusko napriek týmto problémom udržiavať vysoké výrobné tempo vo vybraných kategóriách vojenskej techniky.

Sankcie teda neznamenajú zastavenie ruského zbrojného priemyslu. Môžu však komplikovať získavanie špecializovaných súčiastok a technológií, predražovať opravy a predlžovať čas potrebný na udržiavanie techniky v prevádzke.

Ruské letectvo napriek stratám nestráca všetky kapacity

Súčasné problémy zároveň neznamenajú, že ruské vzdušno-kozmické sily sú na pokraji celkového kolapsu.

Britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI) v januárovej štúdii The Evolution of Russian and Chinese Air Power Threats upozornil, že ruské letectvo sa počas vojny v niektorých oblastiach dokonca posilnilo.

Analytik Justin Bronk odhadol, že od februára 2022 bolo približne 130 ruských lietadiel s pevnými krídlami zostrelených alebo vážne poškodených. Napriek týmto stratám sa podľa neho počet moderných ruských stíhacích a útočných lietadiel mierne zvýšil.

Výroba nových Su-34, Su-35S a Su-30SM totiž dokázala kompenzovať straty časti taktického letectva. Rusko zároveň pokračovalo v dodávkach stíhačiek Su-57, hoci v obmedzenom rozsahu.

Bronk tiež upozornil, že ruské posádky získali počas vojny rozsiahle bojové skúsenosti.

Situácia tak nie je vo všetkých častiach ruského letectva rovnaká. Zatiaľ čo moderné taktické lietadlá dokáže priemysel naďalej vyrábať, staršie strategické bombardéry a niektoré transportné typy sú čoraz viac odkázané na dostupnosť existujúcich súčiastok a opravárenských kapacít.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab