800 stĺpov, 390 sôch a tajomstvá pod nohami turistov. Chrám nad hrobom sv. Petra slávi 400 rokov

Je taký obrovský, že jeho kupola by sa mohla merať aj výškovej budove. Ukrýva bronz ukradnutý z antického Panteónu, tisíce štvorcových metrov zlatých mozaík aj hrobky hlboko pod nohami návštevníkov. Bazilika svätého Petra vo Vatikáne patrí k najnavštevovanejším sakrálnym stavbám sveta. V utorok 18. novembra uplynie 400 rokov od jej vysvätenia. Niektoré jej najzaujímavejšie príbehy však objavíte až vtedy, keď sa pozriete trochu bližšie.

Video

Rím, Vatikán, Taliansko

Vstúpiť do Baziliky svätého Petra znamená ocitnúť sa v priestore, ktorého rozmery sa ťažko odhadujú. Chrám je dlhý približne 187 metrov, v najširšom mieste meria okolo 150 metrov a jeho kupola dosahuje výšku viac ako 133 metrov. V interiéri sa nachádza približne 800 stĺpov, 390 sôch v nadživotnej veľkosti a 45 oltárov.

Každý rok sem prichádzajú milióny ľudí. V roku 2025 ich bolo podľa kardinála Maura Gambettiho približne 20 miliónov. To predstavuje v priemere viac ako 54-tisíc návštevníkov denne, hoci v skutočnosti sa ich počet výrazne mení podľa sezóny a cirkevných udalostí.

Bronz z Panteónu a oltár vysoký ako desaťposchodový dom

Uprostred baziliky stojí monument, ktorý nemožno prehliadnuť. Nad hlavným oltárom sa týči obrovský bronzový baldachýn od talianskeho sochára a architekta Giana Lorenza Berniniho. Meria približne 29 metrov, teda takmer ako desaťposchodová budova.

Štyri mohutné skrútené stĺpy podopierajú bohato zdobenú konštrukciu, ktorá vyzerá skôr ako architektonická stavba než súčasť oltára. Bernini na nej pracoval v rokoch 1624 až 1633.

Najpikantnejšia je však história materiálu. Na výrobu baldachýnu použili aj bronz z antického Panteónu v Ríme. Kov pochádzal z výzdoby jeho portika a jeho odobratie vyvolalo medzi Rimanmi pobúrenie.

Vznikla dokonca známa latinská slovná hračka: Quod non fecerunt barbari, fecerunt Barberini. Voľne preložené: Čo neurobili barbari, urobili Barberiniovci. Narážka smerovala na pápeža Urbana VIII. z rodu Barberiniovcov, ktorý výstavbu baldachýnu objednal.

Na samotnej konštrukcii si všimnite drobné zlaté včely. Nie sú tam náhodou. Včela bola symbolom rodiny Barberiniovcov a jej motív sa opakuje na viacerých miestach monumentu.

A ešte jedna zaujímavosť: počas reštaurovania baldachýnu v roku 2024, keď bol obklopený lešením, mohli odborníci preskúmať jeho vrchol z bezprostrednej blízkosti. Objavili tam rôzne nápisy, podpisy, modlitby aj osobné odkazy.

Jeden z nich zanechal pätnásťročný chlapec, ktorý si zapísal, že sa na baldachýn dostal prvýkrát v živote.

Kupola, ktorá ukrýva druhú kupolu

Michelangelova kupola je jedným zo symbolov Ríma. Mnohí návštevníci však netušia, že nejde o jednu jednoduchú konštrukciu. Má dvojitú škrupinu: vnútornú nosnú a vonkajšiu ochrannú. Medzi nimi vedie priestor umožňujúci prístup k jednotlivým častiam stavby.

Jej vnútornú plochu pokrýva približne 3 000 štvorcových metrov mozaík. Z podlahy sa môžu zdať ako maľby, v skutočnosti však ide o tisíce drobných farebných dielikov.

Samotná kupola má priemer približne 42 metrov a jej celková konštrukcia váži približne 14-tisíc ton.

Najväčšou odmenou pre turistov je možnosť vystúpiť až na jej vrchol. Výťah vás vyvezie na strešnú terasu, ale tým sa výlet nekončí. Na vrchol čaká ešte 320 schodov. Kto sa rozhodne absolvovať celú trasu pešo, musí zdolať 551 schodov.

Záver výstupu nie je pre každého. Schodisko sa zužuje, vedie po zakrivenom obvode kupoly a v niektorých miestach sa steny nakláňajú spolu s jej tvarom. Nie je to teda obyčajné stúpanie po schodoch.

Odmenou je pohľad na Rím z výšky a na námestie svätého Petra, ktoré zhora vyzerá ako dokonale premyslená geometrická kompozícia. Pri dobrej viditeľnosti dovidíte aj ďaleko za hranice historického centra.

Video

5 dôvodov, prečo by ste sa nemali presťahovať do Talianska

Zdroj: PIxabay.com Shutterstock.com

Socha, ktorej noha sa stala obeťou miliónov návštevníkov

V hlavnej lodi baziliky stojí bronzová socha apoštola Petra. Jednou rukou žehná návštevníkom a druhou drží kľúče. Jej pravá noha je však niečím výnimočná.

Má výrazne obdratý palec. Dôvodom sú stáročia tradície, počas ktorej sa veriaci nohy sochy dotýkali alebo ju bozkávali na znak úcty. Dnes je to jedno z najfotografovanejších miest v bazilike.

Ďalším magnetom je Michelangelova Pieta. Socha zobrazuje Pannu Máriu, ktorá drží na kolenách mŕtve telo Ježiša. Umelec ju vytvoril ešte ako mladý muž, keď mal približne 24 rokov.

Dielo je vytesané z jediného bloku carrarského mramoru. Michelangelova precíznosť je viditeľná najmä na detailoch látky, tvárach a anatomickom spracovaní postáv.

Sochu dnes chráni nepriestrelné sklo. Dôvodom je útok z roku 1972, keď ju poškodil muž, ktorý do nej udrel kladivom. Po incidente museli reštaurátori obnoviť poškodené časti a Pieta dostala ochrannú bariéru.

Pod bazilikou leží celé staroveké pohrebisko

Najväčšie prekvapenie sa však skrýva pod podlahou. Niekoľko metrov pod bazilikou sa nachádza Vatikánska nekropola, teda staroveké pohrebisko, ktoré existovalo ešte pred výstavbou prvého kresťanského chrámu.

Archeológovia tu objavili približne 22 pohrebných stavieb s odhadovanou kapacitou okolo tisícky pochovaných. Ide o pozostatky starovekého pohrebiska, ktoré bolo v čase cisára Konštantína postupne prekryté a začlenené do stavebného projektu baziliky.

Nekropola sa nachádza v hĺbke približne tri až jedenásť metrov pod úrovňou podlahy chrámu. Návštevníci tu môžu vidieť staroveké hrobky, náhrobné nápisy, výzdobu aj pozostatky pôvodnej pohrebnej zóny.

Práve v tejto oblasti sa nachádza aj miesto tradične spájané s hrobom apoštola Petra. Archeologické výskumy sa tu začali v 40. rokoch 20. storočia na podnet pápeža Pia XII. a výrazne prispeli k poznaniu najstarších dejín baziliky.

Nie je to však atrakcia, do ktorej sa dá jednoducho vojsť počas bežnej prehliadky. Návšteva nekropoly si vyžaduje osobitnú rezerváciu a počet návštevníkov je obmedzený.

Námestie, ktoré má vlastný optický trik

Pred bazilikou sa rozprestiera jedno z najznámejších námestí sveta. Berniniho kolonády tvoria dve obrovské kamenné ramená, ktoré akoby objímali prichádzajúcich ľudí.

Štyri rady stĺpov sa na určitých miestach opticky prekrývajú. Ak sa postavíte na jeden zo špeciálne označených bodov na dlažbe, všetky štyri rady sa vám zarovnajú do jediného radu. Stĺpy, ktoré sa z iných miest zdajú byť rozmiestnené do šírky, zrazu vyzerajú ako jedna línia.

Je to malý architektonický trik, ktorý dokazuje, že Bernini myslel aj na to, čo návštevník uvidí vlastnými očami.

Na námestí stojí aj egyptský obelisk vysoký 25,5 metra. Je starý približne 3 000 rokov a do Ríma ho priviezli ešte za vlády cisára Caligulu. Neskôr ho premiestnili na dnešné miesto pomocou mimoriadne náročnej technickej operácie. V roku 1586 sa na jeho presun použilo množstvo lán a viac ako 900 mužov a vyše 140 koní.

Dnes je obelisk jedným z orientačných bodov námestia, ktoré dokáže pri veľkých udalostiach zaplniť státisíce ľudí.

Praktické prekvapenie: Cena vstupu do baziliky

Napriek tomu, že ide o jednu z najnavštevovanejších pamiatok sveta, základný vstup do Baziliky svätého Petra je bezplatný. Platia sa však osobitné prehliadky, výstup na kupolu a návšteva nekropoly.

V novembri 2026 je bazilika otvorená denne od 7.00 do 19.00 hodiny. Kupola má vlastné otváracie hodiny a jej návštevu je možné rezervovať vopred.

Treba počítať s bezpečnostnou kontrolou, ktorá môže najmä počas hlavnej turistickej sezóny vytvárať dlhé rady. Do chrámu sa zároveň nedostanete v ľubovoľnom oblečení – zakryté musia byť ramená aj kolená.

Bazilika je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO v rámci historického centra Ríma a Vatikánu. Najzaujímavejšie detaily sa často však skrývajú vysoko nad hlavami návštevníkov, v podzemí alebo priamo pod ich nohami.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅