V 21. storočí žijú ľudia v slovenských dedinkách doslova v bojových podmienkach. Chýba im pitná voda

Sú odkázaní na vodu z cisterny, perú u príbuzných a kvôli osobnej hygiene si niektorí zabezpečili mobilné sprchy. Dlhé roky bez kvalitnej životodarnej tekutiny dávajú ľuďom v rimavskosobotskom okrese zabrať.

Pitnú vodu v obciach rimavskosobotského okresu zabezpečuje od septembra armáda.

Extrémne suchý rok priniesol mnohým obciam na juhu Banskobystrického kraja problém v podobe prázdnych studní. Niektorým vyschli už v máji, no mimoriadnu situáciu pre nedostatok pitnej vody vyhlásili v šestnástich obciach okresu Rimavská Sobota koncom augusta. Od začiatku septembra sú obyvatelia odkázaní na núdzové zásobovanie, ktoré zabezpečuje armáda. V čase mrazov však majú k dispozícii len jednu cisternu, ktorá dokáže voziť vodu pri mínusových teplotách.

Predseda rady Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu okresu Rimavská Sobota Marián Habovčík vysvetlil, že najhoršia situácia je v obciach nachádzajúcich sa vo Valickej doline. On sám je zároveň starostom v dedinke Lenka, no tamojších obyvateľov sa to netýka, lebo majú verejný vodovod.

„Samozrejme, inak je to v obciach, ktoré ho nemajú. Už v lete mi niektorí kolegovia vraveli, že im chýba voda. Je to dôsledok tohtoročného extrémneho sucha,“ hovorí. Ozrejmil, že dotknuté samosprávy s tým zápasia dlhodobo.

„Teraz je to najvypuklejšie, no problémy sa objavovali aj roky predtým,“ zdôraznil. Pripomenul, že keď tam aj ľudia v studniach vodu majú, je nekvalitná. Používať ju môžu len pre zvieratá, v lete na polievanie záhrad či splachovanie toaliet.

„Je znečisťovaná povrchovými vodami aj rôznymi inými faktormi, ktoré vplývajú na čistotu studní,“ poznamenal Habovčík. Tento problém podľa jeho slov evidujú dokopy v 38 dedinách. „To sú tie, kde nie je zavedený verejný vodovod. Nie sú tam ani žiadne iné možnosti ako napríklad obecné vrty a z toho napojené jednotlivé domácnosti,“ povedal. Bez priameho prístupu k pitnej vode je tak približne 20-tisíc obyvateľov.

Trpia od mája

Dosluhujúci starosta obce Kaloša (860 obyvateľov) Vojtech Váradi Pravde potvrdil, že pitnú vodu nemali ani predtým, no tento rok to vyvrcholilo prázdnymi studňami. „Je to tak od mája, týkalo sa to takmer všetkých domov,“ povedal s tým, že miestnym to poriadne strpčuje život.

„Aby mohli variť a umývať sa, na dennej báze si vodu musia nosiť domov v ťažkých vedrách. Vozia nám ju sem vojaci a balenú si ľudia kupujú v obchode,“ konštatoval. Deje sa tak napriek tomu, že momentálne už väčšina obce vodu v studniach má, lebo ostatný týždeň stále prší.

„Ale nie je pitná,“ pripomenul Váradi. Objasnil, že aktuálne je úplne bez vody už „len“ nejakých pätnásť rodín. „Cisterna k nám chodí stále každý pondelok, stredu a v piatok,“ povedal. Momentálne má pocit, že štát sa o to začal zaujímať viac. „Vidím, že to chcú robiť,“ doplnil.

Video

Obyvatelia Ruskova a Ďurkova sú odkázaní na vodu z cisterny

V lete boli odkázaní na vodu z cisterny aj v dedinách na východe Slovenska - konkrétne v obci Ďurkov a Ruskov (okr. Košice).

Zdroj: Pravda

Starosta obce Valice (362 obyvateľov) Ján Ďuriška tiež zhodnotil, že odkedy prší, studne sa pomaly začali napĺňať. „Predtým ich mala prázdne zhruba polovica domov,“ podotkol. Očakáva, že v blízkej budúcnosti by sa s tým malo niečo robiť, aby k podobným situáciám nedochádzalo.

„Okresný úrad nám už poslal mail, že sa na tom pracuje. O pár dní bude opäť zasadať krízový štáb a tam sa asi rozhodne o konkrétnych krokoch,“ mieni. Podčiarkol, že je najvyšší čas, lebo aj k nim chodieva cisterna trikrát týždenne.

„Ľudia na túto situáciu, samozrejme, šomrú. Nepáči sa im, že v 21. storočí musia zápasiť s takýmto problémom,“ pokračoval Ďuriška. On sám nemá vodu v studni doteraz a trvá to už tri mesiace. „Prať chodíme k dcére, no a zaobstarali sme si takú maličkú mobilnú sprchu,“ prezradil ako s manželkou fungujú. Podobne sú vraj na tom viacerí. „Dúfam preto, že sa to začne riešiť čo najskôr,“ uzavrel.

„Rozdúchal“ to Huliak

Habovčík podčiarkol, že od výjazdového zasadnutia vlády v Rimavskej Sobote, ktoré sa konalo pred viac ako dvomi rokmi, už v tejto veci vyvolali viacero stretnutí. Ako okres si vtedy stanovili za prioritu riešenie problematiky pitnej vody.

„No a teraz sme už absolvovali množstvo rokovaní – či už so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, zástupcami ministerstva životného prostredia, Environmentálneho fondu, takisto s hygienou a všetkými dotknutými, ktorí k tomu majú čo povedať,“ hovorí.

Trochu viac sa to vraj „rozdúchalo“ od ostatnej návštevy ministra Rudolfa Huliaka (nom. Smeru) – ten prišiel do ich regiónu v súvislosti s rezortom cestovného ruchu a športu, ktorému šéfuje. „Útržkovito sme pred ním spomenuli, s čím zápolíme a na margo toho reagoval, že čo my tu ideme riešiť cestovný ruch, keď v obciach nie je pitná voda. Takže toto nejako viac rozprúdilo záujem o tú problematiku a nasledovalo vyhlásenie krízového stavu, čo sme riešili s prednostom okresného úradu,“ priblížil Habovčík.

V súčasnosti majú podľa neho od envirorezortu prísľuby, že v dotknutých dedinách sa urobia hydrogeologické prieskumy. „Každá obec sa vlastne zmapuje, akým spôsobom by tam bolo možné dodávať pitnú vodu. Či líniovými stavbami, alebo vrtmi v jednotlivých obciach,“ objasnil.

Netrúfa si však odhadnúť, v akom časovom horizonte by mohlo byť po probléme. „Pri našej byrokracii je ťažké predpovedať to,“ zhodnotil. Spomenul pritom, že štát to chce riešiť s finančnou podporou Environmentálneho fondu.

Aké konkrétne kroky podnikli na vyriešenie tohto problému, a kedy by mohol byť definitívne vyriešený, sme sa pýtali Okresného úradu v Rimavskej Sobote, zároveň aj ministerstva životného prostredia. Na naše otázky nereagovali, no pred pár dňami sa štátny tajomník dotknutého rezortu Filip Kuffa pred médiami vyjadril, že dediny na Gemeri by mohli získať nové zdroje pitnej vody vďaka výstavbe obecných studní s rezervoármi. Potvrdil, že ich financovanie by, prostredníctvom Environmentálneho fondu, zabezpečil štát.

Prvá výzva by podľa Kuffu mohla byť vyhlásená už v decembri. Začiatkom budúceho roka by nasledovalo jej vyhodnotenie a vzápätí by sa pristúpilo k samotným geologickým prieskumom a vŕtaniu studní. „Takéto riešenie bude možné v súčinnosti Environmentálneho fondu, príslušného okresného úradu a geológov, ktorí určia, kde bude možné vŕtať studňu a zabezpečiť kvalitný zdroj pitnej vody,“ vysvetlil.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅