V Prahe stačia dve psychiatrie, na Slovensku štát platí tri. Analytici ukázali, kde nemocnice zbytočne míňajú milióny
Univerzitné nemocnice na Slovensku majú výrazne vyššie náklady v porovnaní s podobnými zariadeniami u našich susedov. Zlepšenie hospodárenia pritom nie je len otázkou šetrenia – môže ovplyvniť aj to, koľko času majú zdravotníci na pacientov a koľko peňazí zostane na samotnú liečbu. Experti pritom upozorňujú na problémy, ktorým špičkové štátne nemocnice čelia – ide o nedostatok sestier, vysoké osobné náklady aj celkom neefektívne nastavenie systému.
Video
Dlh nemocníc prekročil 1,5 miliardy eur, štát opäť plánuje veľké oddlženie
Zdroj: ta3
Slovenské nemocnice potrebujú na poskytnutie porovnateľnej zdravotnej starostlivosti výrazne viac peňazí než podobné zariadenia v Česku či v Rakúsku. Vyplýva to z materiálu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií, ktorého experti porovnávali náklady univerzitných a bežných nemocníc v troch krajinách.
Vládni analytici konštatujú, že vyššie náklady špičkových zdravotníckych zariadení majú svoje opodstatnenie. Poskytujú totiž aj mimoriadne náročnú zdravotnú starostlivosť, musia udržiavať drahé vybavenie a špecializované kapacity, ktoré nie sú využívané nepretržite. Okrem liečby pacientov sa venujú aj výskumu a vzdelávaniu budúcich zdravotníkov. Často pôsobia vo veľkých mestách, kde sú vyššie aj mzdové náklady.
To však podľa analytikov nevysvetľuje celý rozdiel. Kým v Česku je porovnateľná hospitalizácia v univerzitnej nemocnici drahšia o 12 percent oproti bežnej okresnej nemocnici a v Rakúsku o deväť percent, na Slovensku je rozdiel 43 až 49 percent.
„Keďže štruktúra nemocníc je podobná, môžeme konštatovať, že náklady slovenských univerzitných nemocníc sú v medzinárodnom porovnaní príliš vysoké,“ uvádzajú experti ÚHP.
Dôležitou súčasťou financovania nemocníc je systém DRG, ktorý určuje úhrady podľa náročnosti a rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ak majú univerzitné nemocnice fungovať efektívnejšie, bude potrebné presnejšie určiť, ktoré ich vyššie náklady sú oprávnené a ktoré už predstavujú neefektívne vynakladanie peňazí.
Aby sa slovenské univerzitné nemocnice dostali na úroveň českých, ich náklady by museli byť nižšie približne o 172 miliónov eur ročne. Ak by štátne nemocnice nakladali s verejnými peniazmi efektívnejšie, ušetrené peniaze by mohli využiť napríklad aj na personál, lieky, vybavenie či zlepšovanie dostupnosti liečby.
Pre pacientov je efektívne hospodárenie dôležité z viacerých dôvodov. Prevádzku štátnych nemocníc Slováci doslova financujú z vlastných peňaženiek – vyše 90 percent financií, ktoré smerujú do zdravotníckeho rozpočtu, tvoria príjmy zo zdravotných odvodov, ktoré zo svojho platu či iného príjmu odvádza každý jeden obyvateľ Slovenska.
Veľa lekárov, no málo sestier
Jedným z hlavných problémov slovenských univerzitných nemocníc je podľa ÚHP personálne zloženie. Na počet hospitalizácií majú veľa lekárov, no v porovnaní s českými zariadeniami im chýbajú sestry a ďalší podporný personál. Analytici upozorňujú, že za posledných deväť rokov rástol počet lekárov aj napriek tomu, že hospitalizácií ubúdalo. Počet sestier pritom mierne klesal.
Foto:
Robert Hüttner
Pravda
Ilustračná snímka
Takéto nastavenie môže znižovať produktivitu lekárov, pretože časť ich pracovného času zaberajú činnosti, ktoré by mohli vykonávať iní zdravotnícki pracovníci. Lekári sa napríklad okrem samotnej liečby pacientov venujú aj administratíve, napríklad zapisovaniu zdravotnej dokumentácie, vykazovaniu výkonov zdravotným poisťovniam či vypisovaniu žiadostí o výnimkové lieky. V zahraničí tieto činnosti vo väčšej miere preberajú sestry a ďalší zamestnanci.
Nedostatok sestier teda nie je iba personálnym problémom. Môže ovplyvňovať aj to, koľko času má lekár na pacienta a koľko vyšetrení a zákrokov dokáže nemocnica zabezpečiť. „V slovenských nemocniciach vidieť silný vzťah medzi produktivitou práce lekárov a počtom sestier na lekára – produktivita lekárov rastie s počtom sestier na lekára,“ konštatuje ÚHP.
Podľa analytikov rezortu financií by časť nedostatku sestier mohli pomôcť riešiť praktické sestry. Nemajú síce rovnaké kompetencie ako sestry, dokážu však prevziať časť ich pracovných povinností. Navyše, počty praktických sestier na Slovensku v posledných rokoch stúpajú – od roku 2017 sa takmer zdvojnásobili.
Problémom však je nastavenie personálnych normatívov. Tie pri určovaní potrebného počtu sestier praktické sestry nezohľadňujú. Nemocnica tak musí zabezpečiť rovnaký počet sestier na lôžko bez ohľadu na to, či má na oddelení aj praktické sestry, ktoré by mohli časť práce vykonávať.
ÚHP preto odporúča zmeniť pravidlá tak, aby lepšie zodpovedali skutočnému zloženiu personálu. Takéto riešenie by mohlo pomôcť uvoľniť ruky kvalifikovaným sestrám a efektívnejšie využiť dostupných zamestnancov.
Témou opäť platový automat
Analytici rezortu financií sa pozreli aj na nastavenie platov lekárov, a to aj vzhľadom na ich výkon. Ako už informovala Pravda, táto téma bola v poslednom roku predmetom niekoľkých auditov aj analýz. Na zamestnanosť lekárov sa však pozrel aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Kontrolóri zistili, že popri hlavnom zamestnaní má takmer každý druhý lekár na Slovensku (ide o 12-tisíc zdravotníkov) ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokonca dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov.
V apríli ministerstvo zdravotníctva zverejnilo výsledky auditu v piatich štátnych nemocniciach, ktorý poukázal na ďalšie zásadné nedostatky. Ukázalo sa totiž, že hoci je v zdravotníckych zariadeniach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady nemocníc neustále rastú.
Vyššie odmeny sa pritom nepremietli do vyššej efektivity: za päť rokov, z ktorých štyri funguje platový automat, počet hospitalizácií v nemocniciach stagnoval. Lekárom síce výrazne narástli nadčasy, no ich výkony klesli.
Kritiku audítorov si opakovane vyslúžilo nastavenie takzvaného platového automatu, na ktorého podmienkach sa vláda v zastúpení ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) dohodla s lekárskymi odborármi v roku 2024. Tento automat určuje minimálnu mzdu lekárov a lekárok podľa ich atestácie a odpracovaných rokov.
Platový automat od začiatku kritizujú odborníci a ekonómovia. Argumentujú najmä tým, že väčšina príjmov nemocníc smeruje na výplaty zdravotníkov a rýchly rast platov významne prispieva k zadlžovaniu nemocníc. Zdravotnícke zariadenia totiž nemajú dosť prostriedkov na to, aby z rýchlo rastúcich miezd platili aj vyššie odvody na dôchodky.
Vládni analytici však upozorňujú, že platový automat je len časťou problému. „Až tretina lekárskych miezd a odmien je však nad rámec základu, ktorý garantuje platový automat,“ uvádza ÚHP. Ide najmä o príplatky za nadčasy, pohotovosti, prácu cez víkendy a sviatky či benefity vyplývajúce z kolektívnych zmlúv.
Náklady zvyšuje aj skrátenie pracovného času zdravotníkov zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Nemocnice musia chýbajúce hodiny pri zabezpečení nepretržitej prevádzky pokrývať drahšími nadčasmi. Tie však nedokážu plnohodnotne nahradiť prácu počas bežnej dennej zmeny, pretože sa v nich zabezpečuje najmä akútna, nie plánovaná starostlivosť.
„Vzhľadom na výšku výdavkov na nadčasovú prácu je legitímne očakávať zrozumiteľné pravidlá, ktoré by ich určovali. Sú však veľmi neprehľadné,“ konštatujú analytici.
ÚHP upozorňuje aj na pravidlá týkajúce sa lekárov nad 50 rokov, ktorým nemocnice nemôžu nariadiť ústavnú pohotovostnú službu. To môže zvyšovať potrebu nadčasov a ďalších pracovných úväzkov. Analytici preto odporúčajú podrobnejšie preskúmať mzdové náklady nad rámec platového automatu aj podmienky v kolektívnych zmluvách.
V Brne jedna urológia, v Bratislave tri
Úlohu pri téme nákladov zohráva aj to, ako sú nemocnice organizačne usporiadané a koľko pracovísk zabezpečuje rovnaký typ starostlivosti. ÚHP porovnáva Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB) s Fakultnou nemocnicou Brno. Obe pôsobia vo veľkých mestách a zabezpečujú náročnú zdravotnú starostlivosť aj vzdelávanie budúcich zdravotníkov. Ich vnútorná organizácia je však odlišná. UNB pozostáva zo štyroch nemocníc a niektoré špecializované pracoviská má rozdelené medzi viacero z nich. V Brne sú pritom viaceré takéto pracoviská sústredené pod jednu kliniku.
„Fakultná nemocnica Brno je takisto koncová nemocnica zabezpečujúca vzdelávanie v podobne veľkom meste, ale má jednu urológiu, jednu neurologickú a jednu psychiatrickú kliniku. UNB má v každej z týchto špecializácií tri kliniky alebo oddelenia,“ uvádzajú experti ÚHP.
Anketa
Ste spokojní so starostlivosťou vo vašej najbližšej nemocnici?
Celkovo hlasov: 607
Rozdiel sa týka napríklad aj psychiatrických lôžok. V UNB sú podľa analýzy psychiatrie rozmiestnené v troch nemocniciach. V Prahe, kde pôsobí šesť fakultných nemocníc, majú len dve.
Podľa analytikov môže byť prevádzka viacerých menších oddelení nákladnejšia než sústredenie rovnakých kapacít na jednom pracovisku. „Jedno oddelenie s 30 lôžkami je výrazne efektívnejšie ako tri s 10 lôžkami,“ vysvetľuje ÚHP. Každé oddelenie totiž potrebuje vlastné vedenie aj personál na zabezpečenie služieb. Menšie pracoviská tak môžu mať vyššie náklady na jednu hospitalizáciu a zároveň menej príležitostí na získavanie skúseností so špeciálnymi výkonmi.
Konkrétnym príkladom sú pôrodnice. V porovnaní s Fakultnou nemocnicou Brno pripadá na jednu pôrodnicu v UNB len polovica pôrodov. Rozdrobenosť sa pritom netýka iba samotného oddelenia. Ak nemocnica prevádzkuje pôrodnicu, potrebuje v tej istej budove zabezpečiť aj nadväzujúce novorodenecké oddelenie.
Takéto usporiadanie môže mať dosah nielen na hospodárenie, ale aj na kvalitu starostlivosti. Pracoviská s menším počtom pacientov si podľa analytikov budujú skúsenosti a špecializáciu pomalšie. Koncentrácia výkonov na menšom počte pracovísk by preto mohla priniesť úspory a zároveň vytvoriť podmienky na väčšie sústredenie odborných skúseností.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗