Rakúsko? Nie, uťahovanie opaskov! Z nežnej sa stala horká revolúcia

Kto by si bol na konci roka 1989, keď po zvolení Václava Havla za prezidenta komunistickým Federálnym zhromaždením bola revolúcia dokonaná, pomyslel, že po 37 rokoch sa stanú novembrové dni stredobodom pozornosti a jadrom politického zápasu.

Ak vtedy zavládla úľava a republiku zaplavila vlna nadšenia a nádeje, dnes sa nezhodneme takmer na ničom – ani na revolúcii, ani na bývalom režime. Aj to je zrkadlo smutnej doby.

Jeden tábor tvrdí, že všetko do roku 1990 bolo zlé, druhý zasa trpí spomienkovou nostalgiou a dobu socializmu si maľuje na ružovo. Ako vždy je pravda niekde uprostred. Hoci o slobode slova, zhromažďovania, cestovania či podnikania (realizovaní vlastných nápadov) sme za vlády jednej strany mohli iba snívať, najmä sociálne a ekonomické istoty zaručovali celkom slušný a pohodlný život.

Áno, neboli vždy v obchodoch banány ani pomaranče, ani určitý druh mäsa a takmer vôbec značkové oblečenie a západné autá, ale v Československu sa nehladovalo a netrela sa bieda. Spolu s NDR, Maďarskom a Juhosláviou sme v 70. a 80. rokoch patrili do inej ekonomickej kategórie ako Sovietsky zväz, Rumunsko či Poľsko. No kto dnes chce vidieť, ako sme reálne žili? A kto z mladých ľudí či zahraničných bádateľov to dokáže rozlíšiť - či pátra po pravde?

Vtedy ešte všetci verili, že deti sa budú mať lepšie ako ich rodičia, keď sa budú snažiť, že nezostanú bez strechy nad hlavou a bez práce. Drvivá väčšina bytového a domového fondu, infraštruktúra, fabriky, športoviská boli postavené za bývalého režimu. Ako to bolo možné, keď panovala taká chudoba, ako sa tvrdí?

Doba sa zmenila aj na Západe. Pretože úpadok sociálnych a ekonomických istôt sprevádza aj „kapitalistické“ krajiny – viď protesty. Štát blahobytu, ktorý sa aj pod tlakom hrozby sympatií ku „komunistickým“ krajinám budoval a zveľaďoval, v druhej polovici 20. storočia v USA i západnej Európe, bol v 90. rokoch zvalcovaný nekompromisným a drsným neoliberalizmom.

Nemali by byť prekvapení, keď na obrazovkách a dobových fotografiách uvidia a započujú napríklad aj vtedy vychytených hercov a spevákov, ktorí dnes nenechajú suchú nitku na bývalom režime. Život nie je len čierny alebo biely.

Na námestiach sme štrngali nielen za koniec vlády jednej strany, slobodné voľby či slobodu slova, ale aj za rýchle dobehnutie ekonomickej úrovne Západu, ktorý nám najmä v 80. rokoch rýchlo ušiel. No rakúsku ani nemeckú životnú úroveň sme po sľubovaných 5 ani 10 rokov nedosiahli. Naopak, nastalo uťahovanie si opaskov, rozkrádanie štátneho majetku, tunelovanie – prepad. Revolúcia zhorkla. A mnohým už na jar 1990 po široko poňatej amnestii a pomlčkovej vojne.

Potlačovanú slobodu slova sme si užívali plnými dúškami, ale ideologickú cenzúru neraz nahradila komerčná, všadeprítomné peniaze, až dnes nikto nikoho nepočúva, nejde rozlíšiť medzi fundovaným a „krčmovým“ názorom. A žiaľ, opäť sa objavujú odporúčania, čo je správne a o čom radšej nehovoriť... Na Západe detto. Stále akoby sme nechápali (nedozreli), čo sloboda slova a pluralizmus vlastne znamenajú.

Video

Igor Daniš k Nežnej revolúcii

Nečudujme sa, že aj preto mnohí radi a idylicky spomínajú na dobu pred rokom 1990 iba v dobrom. Neodsudzujme, ale hľadajme príčiny. A keď ich nájdeme, snažme sa ich odstrániť – nie preškoliť a prevychovať „pomýlených“.

Mladí ľudia, ktorú dobu nezažili, by sa nemali dať zlákať len jedným hlasom, zaručenými „vykladačmi“ pravdy. Mali by si pozrieť dobové filmy, seriály, dokumenty, prečítať knihy, vypočuť pesničky a sami posúdiť, ako sa žilo, ako sa život zmenil. A nemali by byť prekvapení, keď na obrazovkách a dobových fotografiách uvidia a započujú napríklad aj vtedy vychytených hercov a spevákov, ktorí dnes nenechajú suchú nitku na bývalom režime.

Život nie je len čierny alebo biely. To sú len ideológie. Jednej sme sa pred 37 rokmi zbavili.

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab