Pri Somálsku sa vracia hrozba, ktorá kedysi desila obchodné lode. Na európskej fregate sa pripravujú na boj

Na palube španielskej fregaty Santa María sa vojaci pripravujú na boj s pirátmi, ktorí po rokoch opäť ohrozujú obchodné lode pri pobreží Somálska. Európska únia zaznamenala od novembra 2023 v regióne 79 incidentov súvisiacich s pirátstvom, približne 30 z nich po vypuknutí vojny s Iránom vo februári tohto roka. Vojenskí velitelia upozorňujú, že konflikty v Iráne, Jemene a Africkom rohu vytvárajú nové príležitosti pre ozbrojené skupiny. Ohrozená je námorná cesta, ktorou v mierových časoch prechádzalo približne 12 percent svetového obchodu.

Španielska fregata Santa Maria, vlajková loď protipirátskej misie Európskej únie s názvom Operácia Atalanta, sa plaví pri Džibutsku, približne 40 námorných míľ od prielivu Báb al-Mandab 5. novembra 2026

„Paľba!“ zaznel rozkaz na palube španielskej vojnovej lode Santa María. Štyria príslušníci špeciálnych jednotiek v nepriestrelných vestách, s tvárami zakrytými šatkami a slnečnými okuliarmi postupne strieľali z pištolí a automatických zbraní na terče znázorňujúce ľudské postavy.

Nešlo o skutočný boj. Vojaci nacvičovali situáciu, pri ktorej by museli preniknúť na obchodnú loď obsadenú pirátmi a oslobodiť jej posádku.

Výcvik sledoval aj reportér agentúry AP, ktorý získal výnimočný prístup na palubu fregaty operujúcej v Adenskom zálive medzi pobrežím Jemenu a Africkým rohom.

Len neďaleko od nej sa cez more presúvali veľké kontajnerové lode smerujúce k úžine Báb al-Mandab. V mierových časoch tadiaľ prechádzala jedna z najdôležitejších obchodných trás medzi Európou a Áziou. Teraz ju však ohrozujú nielen vojenské konflikty na Blízkom východe, ale opäť aj somálski piráti.

Za tri roky 79 pirátskych incidentov

Španielska fregata Santa María je vlajkovou loďou európskej námornej operácie Atalanta. Tá vznikla v roku 2008, keď somálske pirátstvo predstavovalo jednu z hlavných hrozieb pre medzinárodnú lodnú dopravu.

Jej úlohou je chrániť obchodné a humanitárne plavidlá, odrádzať pirátske skupiny od útokov a pomáhať pri oslobodzovaní unesených lodí. Na palube približne 40-ročnej, 4000-tonovej fregaty slúži viac než 200 námorníkov a vojakov. Plavidlo je vyzbrojené delami, guľometmi, torpédami aj raketovými systémami.

Posádka má k dispozícii vrtuľník a bezpilotné lietadlo, ktoré pravidelne vzlietajú z paluby na prieskumné misie. Ich prítomnosť má často zabrániť útoku ešte skôr, než sa piráti dostanú k obchodnej lodi.

Podľa portugalského komodora Josého Rodriguesa Pedru, ktorý velí námorným silám operácie Atalanta, došlo od novembra 2023 v regióne k 79 udalostiam súvisiacim s pirátstvom.

Portugalský komodor José Rodrigues Pedra, ktorý velí, ktorý velí námorným silám operácie Atalanta
Foto: Sam McNeil SITA/AP Portugalský komodor José Rodrigues Pedra, ktorý velí, ktorý velí námorným silám operácie Atalanta

Približne 30 z nich zaznamenali po vypuknutí vojny s Iránom vo februári 2026. Ide o súhrn rôznych pirátskych incidentov, nie o 79 úspešných únosov obchodných lodí.

Veliteľ zároveň zdôraznil, že medzi vojnou s Iránom a jednotlivými pirátskymi útokmi nemožno automaticky predpokladať priamu príčinnú súvislosť. „Kríza vytvára ďalšiu krízu,“ povedal agentúre AP.

Podľa veliteľa operácie Atalanta, viceadmirála Ignacia Villanuevu, nestabilita v regióne podporuje nelegálne aktivity a vytvára podmienky, v ktorých sa ozbrojené skupiny opäť vydávajú na more.

Prečo sa piráti vracajú práve teraz?

Somálski piráti boli pred približne 15 rokmi schopní unášať veľké obchodné lode, držať celé posádky ako rukojemníkov a požadovať za ich prepustenie miliónové výkupné.

Rozsiahle medzinárodné námorné hliadkovanie, ozbrojená ochrana nákladných lodí a zlepšené bezpečnostné postupy neskôr počet útokov výrazne znížili.

Španielska fregata Santa Maria, vlajková loď protipirátskej misie Európskej únie, sa plaví pri Džibutsku
Foto: Sam McNeil SITA/AP Španielska fregata Santa Maria, vlajková loď protipirátskej misie Európskej únie, sa plaví pri Džibutsku

Problémy, ktoré pirátstvo pomáhali vytvárať, však nezmizli. Somálsko naďalej zápasí s politickou nestabilitou, ozbrojenými konfliktmi, chudobou a potravinovou neistotou. Podľa údajov OSN citovaných agentúrou AP čelilo vo februári približne 30 percent obyvateľov krajiny kritickému nedostatku potravín.

Situáciu navyše komplikujú rastúce ceny palív a obmedzovanie zahraničnej humanitárnej pomoci. Jakob Larsen, ktorý má na starosti bezpečnosť v medzinárodnom združení lodných dopravcov BIMCO, upozorňuje, že drahšie palivá môžu tlačiť časť obyvateľov pobrežných oblastí k hľadaniu nelegálnych zdrojov príjmov.

Pirátstvo je jednou z možností. K návratu útokov podľa bezpečnostných analytikov prispieva aj skutočnosť, že ozbrojené konflikty zamestnávajú námorné sily a menia trasy obchodných lodí.

Piráti už opäť unášajú tankery

Nová vlna pirátstva nie je iba hypotetickou hrozbou. AP zdokumentovala medzi aprílom a augustom 2026 únosy šiestich obchodných plavidiel.

Päť z nich sa podarilo vyslobodiť. Tanker MT Asana, plávajúci pod tanzánskou vlajkou, však podľa októbrového hlásenia operácie Atalanta zostával v rukách pirátov v somálskych teritoriálnych vodách.

Príslušníci španielskych špeciálnych operácií počas streleckého výcviku na palube fregaty Santa Maria, ktorá vedie protipirátsku misiu Európskej únie
Foto: Sam McNeil SITA/AP Príslušníci španielskych špeciálnych operácií počas streleckého výcviku na palube fregaty Santa Maria, ktorá vedie protipirátsku misiu Európskej únie

Medzinárodná námorná organizácia IMO začiatkom októbra upozorňovala, že na jeho palube zostáva v zajatí 22 námorníkov. Obzvlášť tragicky sa skončilo zajatie tankera MT Honour 25.

Loď uniesli v apríli a jej posádka strávila v zajatí niekoľko mesiacov. Pri septembrovej záchrannej operácii podľa Medzinárodnej námornej organizácie zahynulo päť námorníkov. Ďalší utrpeli vážne zranenia.

Útoky však nemusia smerovať iba proti veľkým tankerom. Piráti sa často najskôr zmocnia menších rybárskych lodí. Tie potom môžu používať ako plávajúce základne, z ktorých podnikajú útoky ďaleko od pobrežia.

Takýto scenár vyvolal obavy aj koncom októbra, keď ozbrojená skupina uniesla iránske rybárske plavidlo Azini. Bezpečnostné organizácie upozornili, že piráti by ho mohli využiť na útoky proti obchodným lodiam. Začiatkom novembra však indické námorné sily plavidlo vyslobodili pri operácii, ktorá trvala viac než 48 hodín.

Dve úžiny, dva konflikty a jeden obchodný problém

K návratu pirátstva dochádza v čase, keď svetová lodná doprava čelí mimoriadnej neistote. Vojna s Iránom výrazne narušila premávku cez Hormuzský prieliv, jednu z najdôležitejších trás pre prepravu ropy a plynu.

Na opačnej strane Arabského polostrova sa nachádza úžina Báb al-Mandab, ktorá spája Adenský záliv s Červeným morom a následne Suezským prieplavom. V mierových časoch cez túto úžinu prechádzalo približne 12 percent svetového obchodu vrátane štvrtiny kontajnerovej dopravy.

Video

Fregata Admirál Gorškov, simulácia útoku hypersonickou raketou

Odvysielané 25. 1. 2023

Konflikt v Jemene a útoky húsíov podporovaných Iránom však už niekoľko rokov ohrozujú plavidlá v Červenom mori. Obmedzenia v Hormuzskom prielive zároveň zvýšili význam alternatívnych trás, ktoré vedú okolo Arabského polostrova.

Výsledkom je oblasť, v ktorej sa prekrývajú tri bezpečnostné problémy: vojenský konflikt s Iránom, útoky húsíov a návrat somálskych pirátov. Tieto hrozby síce majú odlišných pôvodcov a ciele, ich ekonomické dôsledky sa však môžu navzájom zosilňovať.

Piráti môžu nepriamo pomáhať aj Iránu

Britský bezpečnostný analytik Christopher Hockey z inštitútu Royal United Services Institute upozornil na ďalší geopolitický rozmer.

Podľa jeho hodnotenia môže obnovené pirátstvo nepriamo vyhovovať Iránu a húsíom, pretože prináša ďalšie narušenie námornej dopravy v oblasti, kde sa už snažia uplatňovať svoj vojenský a politický vplyv.

Neznamená to však, že Teherán riadi somálske pirátske skupiny alebo že jednotlivé útoky organizujú húsíovia. Takéto prepojenie dostupné dôkazy nepreukazujú.

Hockey zároveň upozornil na možné rozdelenie lodnej dopravy podľa toho, či si prevádzkovatelia dokážu dovoliť dostatočnú bezpečnostnú ochranu. Plavidlá s ozbrojenými bezpečnostnými tímami majú podľa neho výrazne nižšie riziko úspešného únosu. Lode, ktorých prevádzkovatelia sa snažia šetriť na bezpečnosti, však môžu byť pre pirátov atraktívnejším cieľom.

Čo to znamená pre Európu?

Dôsledky pirátstva sa nekončia pri pobreží Somálska. Ak obchodné spoločnosti považujú trasu za nebezpečnú, musia platiť vyššie poistné, investovať do bezpečnostných opatrení alebo presúvať lode na dlhšie námorné cesty.

To zvyšuje náklady na dopravu tovaru medzi Áziou a Európou. Veliteľ fregaty Santa María Fernando María Zumalacarregui Alario agentúre AP upozornil, že ohrozenie námorných trás môže ovplyvniť dostupnosť tovaru aj každodenný život ľudí v európskych krajinách.

„Ceny pôjdu hore a náš život bude oveľa horší,“ povedal. Neznamená to, že návrat somálskych pirátov automaticky spôsobí zdraženie konkrétnych výrobkov. Ich útoky však predstavujú ďalší rizikový faktor pre obchodnú dopravu, ktorá už znáša náklady súvisiace s vojenskými konfliktmi.

Európska únia preto v regióne prevádzkuje dve odlišné námorné operácie. Atalanta sa sústreďuje najmä na boj proti pirátstvu v západnej časti Indického oceánu a v Adenskom zálive.

Operácia Aspides má za úlohu chrániť plavidlá pred bezpečnostnými hrozbami v Červenom mori.

Informácie z prieskumných lietadiel, dronov a vojnových lodí sa pritom zdieľajú aj s ďalšími námornými silami vrátane Spojených štátov, Japonska, Južnej Kórey a Indie. Na palube Santa Maríe tak naďalej pokračuje výcvik špeciálnych jednotiek, ktoré musia byť pripravené na skutočné vyslobodzovanie unesených lodí.

Prítomnosť vojnovej lode môže mnohé útoky odradiť ešte pred ich začiatkom. Európski velitelia však upozorňujú, že samotné vojenské hliadkovanie nevyrieši politické a hospodárske problémy na somálskom pobreží, z ktorých pirátstvo opakovane vyrastá.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅