Konsolidácia alebo ako sa z Grécka stala kávičkárska ekonomika
Azda si čitatelia ešte spomenú na globálnu finančnú krízu z roku 2008, ktorej sprievodným javom bola aj grécka ekonomická kríza. U nás umožnila pád Radičovej vlády, ale vari by pre nás mohla byť aj poučením či varovaním.
Ukazuje totiž, že keď rastie zadlženie štátu a vláda pripustí stratu hospodárskej suverenity, medzinárodné finančné inštitúcie si vynútia konsolidáciu, ktorá domácu ekonomiku zásadne poškodí. Práve reformy tzv. Trojky (Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) viedli ku škodám, ktoré neboli nevyhnutné.
Predchádzalo im ignorovanie gréckeho referenda. V ňom sa viac ako 60 % ľudu vyslovilo proti podmienkam Trojky. Samotný Medzinárodný menový fond neskôr uznal, že podcenil negatíva, ktoré mohli nastať a aj nastali. Čo sa teda v Grécku stalo?
Rapídne šetrenie síce znamenalo pokračovanie splácania dlhov a teda záchranu nemeckých a francúzskych bánk, zároveň však viedlo k výraznému nárastu nezamestnanosti. Zmenšovanie ekonomiky totiž nebolo plánované ako v prípade ekologického hospodárskeho „nerastu“, ale bolo nechcenou súčasťou reforiem.
Reálne HDP je dodnes zhruba 20 % pod predkrízovou úrovňou. Nezamestnanosť najprv klesla zhruba o 10 %, jej následný nárast sa však týkal najmä turistického sektora a výrazného rozšírenia zamestnaní na čiastočný úväzok. Od roku 2009 pritom z Grécka emigrovalo viac ako pol milióna obyvateľov.
Turizmus samotný je známy svojím negatívnym dosahom na životné prostredie, miestnu kultúru a najmä ceny nehnuteľností. Všetky tieto javy nastali spolu s tým, ako sa grécka ekonomika menila na tzv. kávičkársku. Teda na ekonomiku, v ktorej dominujú ubytovacie a stravovacie služby.
Tento sektor sa vyznačuje nízkou produktivitou, ktorá sa ešte znížila potom, ako absorbovala nezamestnaných z iných sektorov. Ako píšu grécki ekonómovia zo Ženevskej a Aténskej univerzity, konsolidácia roztočila negatívnu špirálu, ktorej výsledkom je duálna ekonomika typická pre chudobné krajiny.
V nich tzv. tradičný sektor (turizmus) poskytuje pracovnú silu modernému sektoru podľa toho, v akej fáze ekonomického cyklu sa práve nachádza. Keď ekonomika rastie, pracujúci z turizmu odchádzajú za lepšími príležitosťami, keď klesá, vracajú sa tam.
Grécko je teda pre nás skutočne varovaním. Neukazuje nám však, čo sa nevyhnutne stane, keď sa zadlžíme, ale to, k čomu nás budú nútiť naši partneri v Európskej únii. Typ reforiem, ktoré Trojka Grécku vnútila, nie je jediný možný. Pôžičky sú investíciou, ktorej rizikom je nesplatenie. Vlády môžu vyhlásiť bankrot a chrániť svojich obyvateľov pred utrpením, ktorým si prešli Gréci.
Problémy s hospodárskym rastom, nezamestnanosťou a produktivitou sa dajú riešiť aj cestou spomenutého „nerastu“. Ten predpokladá rast investícií v sektoroch, ktoré nezhoršujú ekologickú bilanciu a zároveň tým zaisťuje zamestnanosť v ťažkých časoch. Predpokladá však aj orientáciu firiem nie na zisk, ale na dobro spoločnosti.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗