Ministri obrany Európskej únie schválili osem príležitostí na spoluprácu

Európske štáty investujú do obrany čoraz viac a ich priority sa postupne približujú. Spoločné kapacity však zaostávajú za potrebami a kontinent zostáva závislý od strategických schopností Spojených štátov. Správa CARD 2026 upozorňuje, že samotné vyššie výdavky nestačia.

Na zasadnutí Riadiacej rady Európskej obrannej agentúry (EDA) ministri obrany schválili Koordinovaný ročný prehľad obrany (CARD) na rok 2026, podporili spoločné vyhlásenie o bezpečnosti dodávok v oblasti obrany a dohodli sa na zvýšení rozpočtu agentúry. Správa CARD 2026 odporúča, aby členské štáty zvažovali spoluprácu od samého začiatku – už vo fáze plánovania spôsobilostí – a nie až pri dodávaní spôsobilostí už definovaných na národnej úrovni. Správa tiež identifikuje osem príležitostí na spoluprácu, ktoré ministri podporili, s osobitným zameraním na strategické enablery. Správa CARD hodnotí európske obranné prostredie a identifikuje príležitosti pre členské štáty na posilnenie spolupráce v oblasti kritických spôsobilostí. "S pomocou CARD sme identifikovali tri príležitosti na spoluprácu súvisiace so strategickými enablermi," povedal výkonný riaditeľ EDA André Denk. "Od včasného varovania z vesmíru cez strategickú vzdušnú mobilitu až po bezpečnú, federovanú cloudovú architektúru obrany, tieto strategické enablery sú nevyhnutné na posilnenie odstrašujúcich a obranných spôsobilostí Európy."

Zasadnutie riadiaceho orgánu EDA 17. novembra 2026 Foto: FREDERIC SIERAKOWSKI Zasadnutie riadiaceho orgánu EDA 17. novembra 2026

Európske krajiny výrazne zrýchlili investície do obrany. V roku 2025 dosiahli obranné výdavky členských štátov Európskej únie 418 miliárd eur, čo predstavovalo 2,2 percenta ich spoločného HDP. Na obranné investície smerovalo 134 miliárd eur, teda 32 percent celkových výdavkov. V roku 2026 sa očakáva ďalší rast – na 454 miliárd eur, respektíve 2,4 percenta HDP. Investície by mali dosiahnuť 163 miliárd eur. Napriek tomuto vývoju zostávajú medzi politickými ambíciami a reálnymi vojenskými schopnosťami výrazné rozdiely. Vyplýva to zo správy CARD 2026 (Coordinated Annual Review on Defence), ktorá hodnotí obranné plánovanie členských štátov a možnosti spoločného rozvoja európskych kapacít. Jedným z hlavných problémov je, že väčšina investícií sa stále realizuje na národnej úrovni. Podľa správy až 68 percent obranných investícií prebieha samostatne, hoci spoločné obstarávanie a koordinovaný rozvoj by mohli priniesť úspory, lepšiu interoperabilitu a efektívnejšie využitie priemyselných kapacít. Spolupráca zároveň umožňuje zosúladiť požiadavky jednotlivých armád a vytvárať pre obranný priemysel predvídateľnejší dopyt. Správa preto odporúča, aby štáty začleňovali spoluprácu už do počiatočných fáz plánovania a prípravy investícií. Nemala by byť iba dodatočným riešením po prijatí národných rozhodnutí. Dôležitú úlohu v tomto procese má zohrávať Európska obranná agentúra a existujúce európske nástroje a formáty spolupráce.

Nestačí dobiehať rok 2030

Európska obranná pripravenosť do roku 2030 je dôležitým cieľom, podľa CARD však nesmie zatieniť potrebu dlhodobejšieho plánovania. Ak sa štáty sústredia výlučne na rýchle dopĺňanie súčasných nedostatkov, môžu zanedbať schopnosti, ktorých vývoj a zavádzanie si vyžadujú viac času. Medzi oblasti, ktoré potrebujú koordinovaný a dlhodobý prístup, patrí vesmír, pokročilé systémy velenia, riadenia, komunikácie a spravodajstva, ako aj operácie v elektromagnetickom spektre. Významné nedostatky pretrvávajú aj v integrácii lietadiel a zbraňových systémov, v spoločných bojových operáciách, v bezpilotných a digitálne podporovaných pozemných operáciách či v námornom a podvodnom sledovaní. Zaostávajú tiež podporné oblasti, napríklad logistika, zdravotnícke zabezpečenie a ochrana proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám. Ich rozvoj pritom musí držať krok s investíciami do bojovej techniky. Bez nich totiž armády nedokážu nové systémy efektívne nasadiť a dlhodobo udržať v prevádzke.

CARD 2026: Päť odporúčaní

1. Spolupráca by sa mala zvažovať čo najskôr. Členské štáty sa čoraz viac zhodujú na prioritách, ale obstarávanie zostáva národné a spolupráca sa často dohaduje až po prijatí národných rozhodnutí. Členské štáty by mali zvažovať spoluprácu v národných programoch a rozpočtoch a pripravovať projekty, ktoré môžu čerpať financovanie z EÚ.

2. Pozerať sa aj za rok 2030. Zameranie na pripravenosť obrany musí byť vyvážené trvalou pozornosťou venovanou strednodobým a dlhodobým potrebám. Nedostatočné investície v tejto oblasti sa môžu prejaviť až po niekoľkých cykloch a potom by bolo ich zvrátenie nákladné a pomalé.

3. Spolupracovať na strategických enableroch. Ide o spôsobilosti, ktoré umožňujú Európe rozhodovať, konať a udržať operácie autonómne. Presahujú to, čo dokáže vyvinúť a podporovať samostatne ktorákoľvek jedna krajina, a prístup k nim nemožno predpokladať v každej budúcej nepredvídanej udalosti. Vzhľadom na ich rozsah, náklady a závislosť od spoločných architektúr a sietí je spolupráca nevyhnutnosťou, a nie voľbou.

4. Riešiť každú časť rozvoja spôsobilostí. Personál, výcvik, doktrína, logistika, udržateľnosť a interoperabilita čoraz viac určujú, do akej miery sa investície premenia na nasaditeľné zbrane a vybavenie.

5. Priniesť inovácie do terénu rýchlejšie. Sľubné výsledky sa len pomaly stávajú operačnou spôsobilosťou, pretože experimentovanie, požiadavky a akvizícia sú riadené príliš sekvenčne.

Strategické schopnosti ako slabé miesto Európy

Osobitnú pozornosť venuje správa takzvaným strategickým podporným schopnostiam. Ide o kapacity, ktoré armádam umožňujú získavať a vyhodnocovať informácie, plánovať a riadiť operácie, presúvať jednotky na veľké vzdialenosti a zabezpečovať ich zásobovanie a podporu. Práve v týchto oblastiach má Európa výrazné nedostatky. Problém je o to naliehavejší, že nemožno automaticky predpokladať dostupnosť všetkých amerických kapacít v každej budúcej krízovej situácii. Správa upozorňuje na možnosť obmedzenia schopností Spojených štátov vyčlenených pre potreby NATO a zdôrazňuje, že európske krajiny musia znižovať svoju závislosť od externých poskytovateľov. Nejde pritom iba o vlastníctvo konkrétnej techniky. Rovnako dôležitý je spoľahlivý prístup k službám, sieťam a systémom, ich vzájomné prepojenie a schopnosť fungovať ako jeden celok. Európa potrebuje posilniť vlastnú schopnosť samostatne prijímať rozhodnutia a konať, pričom rozvoj týchto kapacít má zostať v súlade s NATO. Medzi konkrétne príležitosti na spoluprácu správa zaraďuje strategickú leteckú mobilitu, bezpečný európsky obranný cloud a vesmírne systémy včasného varovania, detekcie a sledovania.

Vysvetlenie pojmov:

  • CARD (Coordinated Annual Review on Defence) - Koordinovaný ročný prehľad obrany EÚ. Nástroj, ktorý mapuje obranné plány členských štátov, aby našiel, kde sa prekrývajú a kde by mohli spolupracovať namiesto duplicitného zbrojenia.

  • Strategic enablers / Strategické enablery - Kľúčové podporné spôsobilosti, bez ktorých armáda nemôže sama bojovať. Nejde o tanky či stíhačky, ale o to, čo ich robí použiteľnými: družicové včasné varovanie, strategická letecká preprava (obrie transportné lietadlá), vojenský cloud na zdieľanie dát, tankovanie vo vzduchu, spravodajstvo. Jedna krajina si ich sama nezaplatí a nevybuduje.

Rozhodujú aj ľudia, výcvik a logistika

Vyššie investície do zbraní a vojenskej techniky samy osebe nezaručia lepšiu obranyschopnosť. Správa CARD upozorňuje, že schopnosť armád plniť úlohy závisí aj od dostupnosti personálu, kvality výcviku, doktríny, organizácie, infraštruktúry, údržby a zásob. Nedostatok odborníkov je obzvlášť výrazný v špecializovaných oblastiach. Výcvikové kapacity, údržba a logistika zároveň nestíhajú držať krok s rastúcim rozsahom a zložitosťou vojenských systémov. Aj preto môže byť nová technika v praxi menej využiteľná, než sa očakáva. Prekážkou spolupráce nie sú len rozdiely vo výzbroji. Významnú úlohu zohrávajú aj odlišné doktríny, postupy a úroveň výcviku. Spoločné operácie si vyžadujú, aby vojaci a jednotky dokázali spolupracovať, komunikovať a používať kompatibilné postupy. CARD preto odporúča rozvíjať spoločný výcvik, vzdelávanie a simulácie. Ako príklady oblastí, v ktorých možno spoluprácu posilniť, uvádza zdravotnícku podporu, nadnárodný výcvik vrtuľníkov a spoločné logistické riešenia.

Osem príležitostí na spoločné projekty

Správa identifikuje osem oblastí, v ktorých by členské štáty mohli rozvíjať spoločné obranné projekty. Patrí medzi ne rodina striel s plochou dráhou letu, raketové delostrelectvo s dlhým dosahom, modulárne a interoperabilné bezpilotné pozemné vozidlá či viacvrstvová obrana proti bezpilotným prostriedkom na ochranu kritickej infraštruktúry a vojenských síl. Ďalšími navrhovanými oblasťami sú rodina interceptorov protivzdušnej obrany dlhého dosahu, vesmírne systémy včasného varovania, detekcie a sledovania, bezpečný európsky obranný cloud a spoločný európsky prístup k strategickej leteckej mobilite. Dôležitou témou zostáva aj vojenská inovácia. Európa podľa správy nedokáže dostatočne rýchlo prenášať výsledky výskumu a experimentovania do operačnej praxe. Potrebné je lepšie prepojenie armád, výskumných pracovísk a obranného priemyslu, spoločné formulovanie požiadaviek, testovanie a následné obstarávanie. Skúsenosti z vojny na Ukrajine pritom ukazujú význam priebežného experimentovania a rýchleho zapracúvania poznatkov z bojiska.

CARD 2026: Osem príležitostí na spoluprácu

  1. Rodina striel s plochou dráhou letu (riadené strely)

  2. Diaľkové delostrelectvo (raketomety s viacnásobným odpaľovaním)

  3. Modulárne a interoperabilné bezposádkové pozemné vozidlá

  4. Vrstvené systémy proti bezpilotným lietadlám pre kritickú infraštruktúru a ochranu síl

  5. Rodina diaľkových protilietadlových záchytných striel (interceptorov)

  6. Vesmírne včasné varovanie, detekcia a sledovanie (strategický enabler)

  7. Európsky bezpečný obranný cloud (strategický enabler)

  8. Európsky prístup k strategickej vzdušnej mobilite (strategický enabler)

Hlavným odkazom správy CARD 2026 je, že Európa musí premeniť rastúce obranné rozpočty a čoraz podobnejšie priority na konkrétne spoločné schopnosti. Rozhodujúce nebude iba to, koľko štáty investujú, ale aj to, či dokážu koordinovať plánovanie, obstarávanie, výcvik a podporu svojich armád. Bez systematickej spolupráce zostane európska obranná pripravenosť aj napriek rastúcim výdavkom nedostatočná.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅