Neandertálci zanechali v ľuďoch gén, ktorý môže chrániť pred schizofréniou

Neandertálci vyhynuli pred tisíckami rokov, no ich DNA dodnes ovplyvňuje ľudský mozog. Vedci zistili, že môže znižovať riziko vzniku schizofrénie.

Neandertálci mali podľa fosílnych nálezov väčšie tylové laloky mozgu než moderní ľudia. Najnovší genetický výskum však odhalil čosi nezvyčajné. Ľudia, ktorí zdedili určitý úsek neandertálskej DNA, majú túto časť mozgu v priemere menšiu. A rovnaký genetický variant zrejme ovplyvňuje aj ich náchylnosť na schizofréniu.

K tomuto zisteniu dospeli genetici Hugo Zeberg a Svante Pääbo, ktorí porovnali starovekú DNA s rozsiahlymi databázami genetických údajov súčasných ľudí. Výsledky zverejnili v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Neandertálska DNA pritom nie je žiadnou vzácnosťou. Ľudia európskeho a ázijského pôvodu majú v genetickej výbave približne jedno až dve percentá DNA pochádzajúcej od neandertálcov. Je to dedičstvo kríženia, ku ktorému dochádzalo pred desiatkami tisíc rokov. O mnohých účinkoch týchto dávnych génov stále existuje len obmedzené množstvo informácií.

Takmer o desať percent nižšia šanca na schizofréniu

Pri analýze údajov z medzinárodného konzorcia Psychiatric Genomics Consortium vedci zistili, že nositelia konkrétneho neandertálskeho variantu majú nižšiu šancu na rozvoj schizofrénie. Pri jednej zdedenej kópii dosahoval rozdiel približne päť percent. U ľudí s dvoma kópiami, teda po jednej od každého rodiča, takmer desať percent.

Konkrétne išlo o pomer pravdepodobnosti. Jeho hodnota dosahovala 0,95 pri jednej kópii a približne 0,91 pri dvoch. Nejde teda o desaťpercentný pokles absolútneho rizika ochorenia, ale o relatívny rozdiel medzi nositeľmi a ľuďmi bez sledovaného variantu. Významná súvislosť sa nepotvrdila pri depresii ani bipolárnej poruche.

Spojenie medzi neandertálskou DNA a schizofréniou sa pritom skúmalo už skôr. V roku 2021 publikoval tím amerických vedcov štúdiu, v ktorej analyzoval štyri nezávislé súbory s celkovo 9362 účastníkmi. Ľudia so schizofréniou mali v priemere menej neandertálskych genetických variantov než kontrolná skupina. Starší výskum však skúmal celkové zastúpenie neandertálskej DNA, zatiaľ čo nová práca sa sústreďuje na jeden konkrétny úsek.

A práve v tom je rozdiel. Zeberg a Pääbo pri rozsiahlejšom porovnaní nezistili, že by neandertálske dedičstvo súviselo s nižšou šancou na schizofréniu. Sledovaný účinok sa viaže na konkrétnu oblasť genómu.

O 0,85 kubického centimetra menší tylový lalok

Genetický variant sa spája aj s odlišnou veľkosťou tylového laloka. Táto oblasť sa nachádza v zadnej časti mozgu a obsahuje zrakovú kôru, kde sa spracúvajú informácie prichádzajúce z očí.

Vedci využili údaje britského projektu UK Biobank spracované v databáze Oxford BIG40. Tá obsahuje takmer štyritisíc ukazovateľov získaných zo snímok mozgu, pričom jej kombinovaný súbor zahŕňa vyše 33-tisíc účastníkov. Presný počet dostupných meraní sa pri jednotlivých ukazovateľoch líši.

Každá kópia neandertálskeho variantu súvisela s približne o 0,85 kubického centimetra menším objemom tylového laloka. Pri dvoch kópiách rozdiel predstavoval 1,7 kubického centimetra. Najsilnejšia genetická súvislosť sa prejavila v oblasti nazývanej klin (lat. cuneus), ktorá je súčasťou zrakovej kôry.

Fosílie však zanechávajú stopy po inom príbehu. Neandertálci mali podlhovastejšie lebky a pravdepodobne proporčne väčšie tylové laloky než Homo sapiens. Genetický variant po nich zdedený má u dnešných ľudí opačný účinok. Tento rozpor dobre ukazuje, aké zložité je rekonštruovať stavbu mozgu dávno vyhynutého človeka iba z kostrových pozostatkov a zachovaných génov.

Napriek merateľnému anatomickému rozdielu sa nezistila významná súvislosť so všeobecnou inteligenciou. Ani pri dosiahnutom vzdelaní sa nepotvrdil podstatný účinok. Výskumníci tak získali ďalší dôkaz, že veľkosť jednej oblasti mozgu sama osebe nevypovedá o rozumových schopnostiach človeka.

Štyri chýbajúce jednotky DNA

Ako vedci zistili, že skúmaný variant pochádza práve od neandertálcov? Jeho pôvod sa podarilo vystopovať na 14. chromozóme, kde chýbajú štyri nukleotidy, základné stavebné jednotky DNA. Takáto genetická zmena sa nazýva delécia.

Výskumníci porovnali DNA piatich neandertálcov a dvoch denisovanov, ďalšej vyhynutej skupiny pravekých ľudí. Všetkých päť neandertálcov nieslo sledovanú deléciu. Denisovania ju nemali.

Zmena sa navyše nachádza v úseku DNA dlhom približne 59700 nukleotidov. Takto dlhý úsek by sa pravdepodobne nezachoval od spoločného predka moderných ľudí a neandertálcov, pretože DNA sa pri odovzdávaní medzi generáciami postupne premiešava. Podľa autorov je preto oveľa pravdepodobnejšie, že sa do ľudského genómu dostal pri vzájomnom krížení.

Podobné genetické stopy skúmal aj tím Roberty Zeloniovej. Vo svojej štúdii analyzoval údaje o mozgu takmer 40-tisíc účastníkov britskej biobanky. Výskumníci zaznamenali výrazné súvislosti neandertálskych genetických variantov s anatómiou mozgu práve v oblasti génu DAAM1. Táto práca zatiaľ neprešla štandardným recenzným konaním.

Čo s tým má spoločné gén DAAM1?

Analýza tkanív dospelých ľudí odhalila určité rozdiely v aktivite genómu DAAM1, ktorý sa podieľa na rannom vývoji mozgu. Ich rozsah bol však malý. Navyše sa v rovnakom úseku DNA nachádzajú aj ďalšie genetické zmeny, ktoré môžu účinok ovplyvňovať.

„Súvislosť je dobre podložená údajmi,“ uviedol Ignacio Martín Lerma, profesor prehistórie na Univerzite v Murcii. Upozornil však, že vedci ešte musia určiť, ktorá konkrétna zmena DNA je za pozorovaný anatomický rozdiel zodpovedná.

Otvorená zostáva aj otázka, či menší tylový lalok priamo súvisí s nižšou šancou na schizofréniu. Autori zatiaľ dokázali preukázať genetickú súvislosť oboch javov, nie mechanizmus, ktorý ich spája.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅