Symbol ruskej moci sa zrútil. Moskva teraz čelí oveľa väčšiemu problému než len oprave mosta
Ukrajinské útoky vážne poškodili Krymský most, ktorý spája Rusko s okupovaným Krymským polostrovom. Podľa dostupných záberov sa do Kerčského prielivu zrútila rozsiahla časť cestnej konštrukcie vrátane hlavného oceľového oblúka. Poškodená môže byť aj železničná časť a trosky zrejme zablokovali dôležitú námornú trasu medzi Čiernym a Azovským morom. Americkí analytici upozorňujú, že operácia odhaľuje neschopnosť Moskvy ochrániť strategickú infraštruktúru. Okrem vojenských a hospodárskych následkov ide aj o zásah proti jednému z najvýraznejších symbolov vlády Vladimira Putina.
Video
Kerčský most sa po zásahu Flamingom zrútil do mora
Jedna z cestných častí Kerčského mosta sa vrátane oblúka po nočnom ukrajinskom zásahu zrútila do mora.
Zdroj: X/@Caesar_Howitzer X/@dana916 X/Anton Heraščenko
Krymský most sa v noci zo 16. na 17. novembra stal terčom ďalšieho ukrajinského útoku, ktorý podľa dostupných informácií spôsobil podstatne vážnejšie škody než predchádzajúce zásahy. Zábery zverejnené v utorok naznačujú, že do Kerčského prielivu sa zrútil hlavný oblúk cestnej časti mosta.
Ukrajinský odborný portál Defense Express odhaduje rozsah zrúteného úseku na približne 270 metrov. Britský denník The Guardian píše o páde 227-metrového oceľového oblúka. Rozdielne údaje sa vzťahujú na celkový poškodený úsek a samotnú oblúkovú konštrukciu.
Americký vojenský portál The War Zone (TWZ) po zverejnení denných záberov konštatoval, že Ukrajine sa podarilo zničiť jednu z hlavných častí cestného mosta. Presný rozsah poškodenia susedného železničného úseku však zostáva nejasný. Agentúry Reuters a Associated Press upozornili, že tvrdenia o zrútení konštrukcie nedokázali bezprostredne nezávisle overiť.
Ruské úrady potvrdili, že most sa stal terčom opakovaných útokov a doprava bola prerušená.
„Nepriateľ opäť zaútočil na Krymský most. V súčasnosti je premávka zastavená,“ oznámil Moskvou dosadený šéf okupovaného Krymu Sergej Aksionov.
Obyvateľov a návštevníkov polostrova zároveň vyzval, aby sa mostu vyhli a obmedzenia zohľadnili pri plánovaní ciest.
Ešte v pondelok 16. novembra pritom Moskva tvrdila, že poškodenie po predchádzajúcom útoku je iba malé. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ho označil za nevýznamné a ruské úrady následne obnovili obmedzenú cestnú premávku. Po ďalšom útoku sa však situácia zásadne zmenila.
Zničenie mosta môže ochromiť aj námornú dopravu
Rozsah poškodenia môže mať ďaleko vážnejšie následky než iba prerušenie cestného spojenia medzi Ruskom a Krymom. Podľa Defense Express sa zrútená konštrukcia nachádza nad hlavnou plavebnou trasou, ktorá spája Čierne more s Azovským morom.
The Guardian upozorňuje, že trosky pravdepodobne zablokovali plavebný kanál široký približne 120 metrov a hlboký 8,3 metra. Ponorené oceľové časti môžu znemožniť prechod väčších lodí, kým ich nebude možné odstrániť.
Prípadné uzavretie kanála by zasiahlo námorné spojenie s ruskými prístavmi v Azovskom mori aj s okupovanými ukrajinskými prístavmi Mariupoľ a Berďansk. Okrem vojenskej logistiky by preto mohlo skomplikovať aj prepravu obchodného nákladu.
Portál TWZ uvádza, že zrútená konštrukcia blokuje prístup väčších plavidiel do Azovského mora. Úplná nepriechodnosť námornej trasy ani predpokladané trvanie obmedzení však zatiaľ neboli nezávisle potvrdené.
Ďalším problémom pre Rusko môže byť samotná rekonštrukcia. Na rozdiel od predchádzajúcich útokov, pri ktorých boli poškodené najmä kratšie cestné úseky, tentoraz podľa dostupných záberov spadol mohutný oceľový oblúk.
Konštrukcia s rozpätím 227 metrov a hmotnosťou približne 5 500 ton bola na most osadená v októbri 2017. Jej nahradenie môže predstavovať podstatne náročnejšiu technickú operáciu než oprava bežných mostných polí.
Ukrajinský portál UNITED24 Media pripomína, že po útoku z 8. októbra 2022 potrebovalo Rusko podľa ukrajinského komentátora vystupujúceho pod menom Shrike približne štyri a pol mesiaca na úplnú obnovu cestnej časti. Opravy železnice trvali približne sedem mesiacov.
Vtedajšie poškodené konštrukcie boli pritom podstatne menšie než úsek, ktorý sa zrútil počas najnovšej operácie. Shrike preto predpokladá, že obnova mosta môže tentoraz trvať mimoriadne dlho.
Rusko nedokáže ochrániť strategické objekty
Ukrajinskú operáciu už hodnotil aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Vo svojej analýze zo 16. novembra, ktorá sa týkala prvého zo série útokov, upozornil na zlyhávanie ruskej ochrany kritickej infraštruktúry.
„Ukrajinský útok na Kerčský most ukazuje neschopnosť Ruska brániť strategické objekty, ktoré sú kľúčové pre ruskú ekonomiku aj vojenskú logistiku,“ konštatoval ISW.
Podľa inštitútu bol útok pravdepodobne súčasťou systematickej ukrajinskej kampane zameranej na narúšanie hlavných zásobovacích trás vedúcich na okupovaný Krym.
Analytici zároveň upozornili, že predchádzajúce ukrajinské údery proti ruskej protivzdušnej obrane na polostrove mohli vytvoriť podmienky na úspešné zasiahnutie mosta.
Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk podľa ISW uviedol, že schopnosť ukrajinských síl zasahovať ruské vojenské ciele na Kryme a v Čiernom mori súvisí práve s postupným potláčaním a ničením nepriateľských systémov protivzdušnej obrany.
Útoky zároveň zapadajú do širšej ukrajinskej stratégie narúšania ruského zásobovania.
ISW už 15. novembra upozornil na ukrajinské zásahy proti dopravnej infraštruktúre v Rostovskej oblasti. Podľa ruského gubernátora Jurija Sľusara bol zasiahnutý most na diaľnici R-280, ktorá tvorí súčasť dôležitej logistickej trasy vedúcej z Ruska cez okupované ukrajinské územia na Krym.
Ukrajinskí analytici sledujúci verejne dostupné informácie zaznamenali od polovice októbra najmenej šesť útokov na mosty v Rostovskej oblasti a okupovanej časti Doneckej oblasti.
Rusi majú alternatívnu trasu, ale aj tá je pod útokmi
Úplné vyradenie Krymského mosta by neznamenalo automatické odrezanie ruských jednotiek na polostrove od zásobovania. Moskva totiž môže využívať aj pozemný koridor cez okupované oblasti južnej Ukrajiny.
Jeho kapacita a bezpečnosť však predstavujú samostatný problém.
Britský bezpečnostný think-tank Royal United Services Institute (RUSI) už v júli upozornil, že Ukrajina systematicky útočí na ruské logistické spojenia v okolí Krymu. Osobitnú pozornosť venuje diaľnici R-280 Novorossija, ktorá vedie z Rostovskej oblasti cez okupované územia.
Analytička RUSI Emily Ferrisová poukázala na to, že poškodenie hlavných trás núti ruskú dopravu využívať vedľajšie komunikácie a vytvárať dlhé, zraniteľné zásobovacie kolóny.
„S rozvojom ukrajinských útokov na logistiku mali súbežné a dlhodobé údery trvalejší účinok a spôsobovali veľké meškania pri dodávkach civilného aj vojenského nákladu,“ uviedla.
RUSI zároveň upozornil, že ruská armáda má problémy ochrániť rozsiahle zásobovacie siete aj hlboko za frontovou líniou.
Najnovšie poškodenie Krymského mosta tak môže zvýšiť tlak na pozemný koridor, ktorý už sám čelí ukrajinským úderom.
Tvrdý zásah do Putinovho obrazu moci
Krymský most má okrem vojenského a ekonomického významu aj mimoriadnu politickú hodnotu.
Rusko ho postavilo po anexii Krymu v roku 2014 ako hlavné priame dopravné spojenie medzi polostrovom a ruskou pevninou. Vladimir Putin cestnú časť slávnostne otvoril v máji 2018, keď osobne prešiel po moste za volantom nákladného vozidla.
Stavba sa následne stala jedným z najvýraznejších symbolov ruskej kontroly nad anektovaným územím. Ukrajina považuje most za nelegálnu stavbu a zároveň za legitímny vojenský cieľ vzhľadom na jeho využívanie pri zásobovaní ruských síl.
Podľa denníka The Guardian predstavuje jeho vážne poškodenie aj symbolický úder Kremľu. Význam operácie spočíva nielen v možnom prerušení dopravy, ale aj v tom, že Ukrajina dokázala opakovane zasiahnuť jeden z najviac chránených ruských infraštruktúrnych objektov.
Zaujímavá je pritom reakcia samotného ruského provojnového prostredia.
ISW zaznamenal frustráciu viacerých ruských vojnových blogerov, ktorí kritizovali nedostatočnú ochranu mosta. Jeden z nich tvrdil, že ukrajinským silám sa podarili tri zásahy, čo označil za neprijateľné vzhľadom na úroveň zabezpečenia strategického objektu.
Niektorí komentátori žiadali, aby ruská armáda na útok odpovedala ďalším zintenzívnením úderov proti Ukrajine vrátane jej politického vedenia.
Moskva investovala do mosta a jeho ochrany miliardy
Opakované úspešné útoky sú pre Rusko nepríjemné aj vzhľadom na obrovské finančné prostriedky vynaložené na výstavbu a ochranu mosta.
Podľa výpočtov analytika otvorených zdrojov vystupujúceho pod menom Osinthic, na ktoré upozornil portál UNITED24 Media, mohla Moskva na výstavbu, obranu, údržbu a opravy mosta, ako aj na stratenú protivzdušnú techniku, vynaložiť v súhrne približne 8,6 miliardy dolárov.
Samotná výstavba mala podľa tohto odhadu stáť približne 3,7 miliardy dolárov.
Ďalších 2,52 miliardy dolárov mali predstavovať náklady na ochranu, údržbu a opravy. Z tejto sumy analytik odhaduje 1,6 miliardy dolárov na protivzdušnú ochranu, 450 miliónov na bezpečnostné opatrenia a námorné hliadky, 350 miliónov na opravy po predchádzajúcich útokoch a 120 miliónov na námorné bariéry a ďalšie ochranné opatrenia.
Zvyšných približne 2,39 miliardy dolárov podľa analytika pripadá na hodnotu stratených systémov protivzdušnej obrany a radarovej techniky nasadenej na ochranu strategického spojenia.
Najväčšiu položku predstavujú systémy S-400, ktorých straty odhaduje na jednu miliardu dolárov. Nasledujú systémy S-300 a S-350 za 600 miliónov, radary dlhého dosahu za 375 miliónov, systémy Buk a Tor za 240 miliónov a Pancir za 175 miliónov dolárov.
Najničivejší útok od začiatku vojny?
Krymský most sa stal terčom viacerých významných ukrajinských operácií.
Prvý vážny zásah utrpel 8. októbra 2022, keď výbuch nákladného vozidla poškodil cestné úseky a spôsobil požiar palivového vlaku na železničnej časti.
Ďalší rozsiahly útok nasledoval 17. júla 2023, keď ukrajinské námorné drony vážne poškodili cestnú konštrukciu a prerušili dopravu.
V júni 2025 ukrajinská bezpečnostná služba SBU oznámila ďalšiu operáciu, tentoraz zameranú na podvodné podpery mosta. Rozsah vtedy spôsobených konštrukčných škôd však zostal predmetom sporných tvrdení.
Najnovšia séria útokov zo 16. a 17. novembra 2026 sa od predchádzajúcich odlišuje najmä možným zničením hlavného cestného oblúka a zásahom do plavebnej trasy pod mostom.
Podľa TWZ sa Ukrajine po rokoch pokusov podarilo zničiť významnú časť hlavnej mostnej konštrukcie. Ide tak o jeden z najničivejších útokov na Krymský most od začiatku ruskej invázie.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗