Irán má stále až 2 500 balistických rakiet: Napriek americkým a izraelským útokom obnovuje arzenál
Obnova iránskeho arzenálu sa stala jedným z faktorov interných diskusií vo Washingtone o možnosti obnovenia spoločných vojenských úderov s Izraelom. Benjamin Netanjahu presadzuje pokračovanie vojenského tlaku na Teherán, zatiaľ čo spojenci USA v oblasti Perzského zálivu varujú pred ďalšou eskaláciou
Americké spravodajské služby odhadujú, že Irán v súčasnosti disponuje 1 500 až 2 500 balistickými raketami, ktoré by mohol použiť v prípade opätovného vypuknutia rozsiahleho konfliktu s USA a Izraelom. Napriek intenzívnym americkým a izraelským útokom na jeho vojenskú a priemyselnú infraštruktúru sa Teheránu darí postupne obnovovať raketové zásoby a zlepšovať účinnosť svojich útokov. Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvoláva na amerických a izraelských predstaviteľov, k tomu prispievajú aj spravodajské informácie získavané od spojencov vrátane Ruska. Presný počet rakiet zostáva nejasný. Americkí predstavitelia upozorňujú, že je mimoriadne náročné zistiť, koľko zbraní je pripravených na okamžité odpálenie a koľko sa stále nachádza v podzemných alebo iných skladovacích zariadeniach. Izraelské vojenské zdroje odhadujú, že iránsky balistický arzenál presahuje 1 500 rakiet. Napriek rozdielom v jednotlivých hodnoteniach sa však spravodajské služby zhodujú, že Irán si zachoval značné útočné kapacity.
Americké a izraelské bombardovanie vážne poškodilo iránske zariadenia na výrobu rakiet. Teherán však pokračuje v obnove svojich zásob, hoci pomalším tempom než pred vojnou. Pri výrobe využíva predovšetkým komponenty, ktoré mal nahromadené ešte pred útokmi. Podľa Simone Ledeenovej, bývalej zástupkyne námestníka amerického ministra obrany pre záležitosti Blízkeho východu počas prvého mandátu Donalda Trumpa, by aj najnižší odhad 1 500 rakiet znamenal, že Irán obnovil viac ako polovicu svojho predvojnového arzenálu. Významnú úlohu pri zachovaní iránskych vojenských kapacít zohrávajú aj podzemné sklady. Podľa skorších informácií WSJ Irán pred vojnou uchovával tisíce balistických rakiet krátkeho a stredného doletu v podzemných zariadeniach. Americké a izraelské nálety síce zasypali vstupy do viacerých objektov, neskoršie satelitné snímky však ukázali, že Teheránu sa podarilo odstrániť sutiny a obnoviť prístup aspoň do niektorých z nich. Podľa izraelského predstaviteľa samotné rakety uložené v podzemí pravdepodobne prežili bombardovanie.
Balistická raketa je raketa, ktorej let prebieha prevažne po balistickej dráhe - teda po dráhe určenej zotrvačnosťou a gravitáciou, podobne ako hodený kameň alebo delová guľa. Rozdiel oproti riadenej strele s plochou dráhou letu je kľúčový:
- Strela s plochou dráhou letu / cruise missile letí celú dobu pomocou motora a krídel v atmosfére, ako lietadlo, a neustále manévruje.
- Balistická raketa má motor zapnutý len krátko na začiatku letu. Potom motor zhasne a zvyšok letu je bez pohonu.
3 fázy letu balistickej rakety:
1. Aktívna fáza (boost phase): Trvá 1-5 minút. Raketové motory vynesú raketu do veľkej výšky a udelia jej obrovskú rýchlosť. Už tu sa určí, kam dopadne.
2. Balistická fáza (midcourse): Najdlhšia časť letu. Raketa letí mimo atmosféry, vo výške 100 až 1200 km, obrovskou rýchlosťou (pre medzikontinentálne rakety až 7 km/s). Pohybuje sa len zotrvačnosťou po elipse, nepoháňaná motorom. V tejto fáze môže vypustiť hlavicu / hlavice a klamné ciele.
3. Terminálna fáza (re-entry): Hlavica vniká späť do atmosféry a padá k cieľu voľným pádom rýchlosťou niekoľko Mach. Preto je extrémne ťažké ju zostreliť.
Rozdelenie podľa doletu:
- SRBM – raketa krátkeho doletu: do 1 000 km (napr. Iskander, ATACMS)
- MRBM – stredného doletu: 1 000 - 3 500 km
- IRBM – stredného-dlheho doletu: 3 500 - 5 500 km
- ICBM – medzikontinentálna: nad 5 500 km
Moderné varianty ako hypersonické klzáky (napr. Avangard, iránsky Fattah) sú už len čiastočne balistické – po balistickej fáze dokážu v atmosfére manévrovať, aby sa vyhli protiraketovej obrane.
Okrem rakiet disponuje Irán aj početnými bezpilotnými lietadlami a raketami krátkeho doletu. Podľa WSJ sa navyše zlepšila schopnosť iránskych ozbrojených síl vyhľadávať a identifikovať ciele. Teherán zdokonalil koordináciu útokov, pri ktorých súčasne využíva drony a balistické rakety, čím sa snaží zvýšiť účinnosť svojich úderov a komplikovať obranu protivníka. Bilal Saab, predstaviteľ washingtonskej poradenskej spoločnosti Trends US, upozornil, že rozhodujúci nie je iba počet dostupných zbraní, ale aj spôsob ich nasadenia. Iránski velitelia podľa neho získali skúsenosti s novými taktikami, ktoré môžu zvýšiť účinnosť raketových a dronových útokov. Osobitnú pozornosť vyvoláva úloha Ruska pri zlepšovaní iránskych spravodajských schopností. Podľa informácií WSJ Teherán využíva spravodajské údaje získavané od svojich spojencov vrátane Moskvy na presnejšiu identifikáciu vojenských cieľov na Blízkom východe. Iránske útoky na americké vojenské základne, radary a systémy včasného varovania podľa denníka prinútili Washington presunúť časť vojenských kapacít do Izraela, ktorý sa v tomto kontexte považuje za bezpečnejšie miesto.
O ruskej spravodajskej podpore Iránu informovali v minulosti aj ďalšie médiá. Denník The Washington Post v marci s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedol, že Moskva poskytuje Teheránu informácie využiteľné pri útokoch na americké ozbrojené sily. V apríli agentúra Reuters informovala o poskytovaní satelitných snímok vojenských základní, letísk a ropných polí na Blízkom východe. V októbri agentúra Associated Press priniesla informácie o využívaní ruského satelitného prieskumu pri identifikácii cieľov v regióne vrátane objektov v Saudskej Arábii. Rozsah a konkrétne využitie týchto informácií však zostávajú predmetom spravodajských hodnotení. Zistenia o zachovanom iránskom raketovom arzenáli zároveň spochybňujú optimistické vyhlásenia americkej administratívy o úplnom zničení vojenských kapacít Islamskej republiky. Minister vojny Pete Hegseth vyhlásil, že iránsky obranný priemysel bol zničený a viac ako 80 percent jeho jadrových priemyselných kapacít bolo vyradených. Prezident Donald Trump takisto opakovane hovoril o úspechu vojenskej operácie Epic Fury, ktorú Washington uskutočnil proti Iránu. Zároveň však naznačil, že Spojené štáty chcú dosiahnuť úplné víťazstvo, nie iba čiastočný úspech.
Obnova iránskeho arzenálu sa podľa zdrojov WSJ stala jedným z faktorov interných diskusií vo Washingtone o možnosti obnovenia spoločných vojenských úderov s Izraelom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu presadzuje pokračovanie vojenského tlaku na Teherán, zatiaľ čo spojenci USA v oblasti Perzského zálivu varujú pred rizikom ďalšej eskalácie. Obávajú sa predovšetkým odvetných útokov iránskymi raketami a dronmi na svoje územie a strategickú infraštruktúru. Trumpova administratíva sa zatiaľ sústreďuje najmä na ekonomický tlak prostredníctvom sankcií a námornej blokády. Situácia však ukazuje, že poškodenie iránskej vojenskej infraštruktúry automaticky neznamená odstránenie schopnosti Teheránu viesť rozsiahle raketové útoky. Ak sa odhady amerických spravodajských služieb potvrdia, Irán si napriek utrpeným škodám zachoval arzenál, ktorý by v prípade obnovenia konfliktu predstavoval významnú hrozbu pre americké a spojenecké ciele na Blízkom východe.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗