Krymský most pod paľbou: Ukrajina naň zaútočila dvakrát za 24 hodín
Najnovšie útoky opäť dostali Krymský most do centra pozornosti a zvýraznili jeho strategický význam. Kým ruské úrady riešia následky útokov a obnovu dopravy, Ukrajina pokračuje v úsilí narušiť zásobovacie trasy, ktoré Rusko využíva na udržiavanie svojej vojenskej prítomnosti na okupovanom Kryme.
Ukrajinské ozbrojené sily opäť zaútočili na Krymský most, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym. Kým prvý útok v noci z 15. na 16. novembra spôsobil viditeľné poškodenie konštrukcie a vynútil si dlhodobé prerušenie cestnej aj železničnej dopravy, ďalší úder nasledoval už v noci na 17. novembra. Podľa neoficiálnych informácií mal byť pri druhom útoku zasiahnutý centrálny oblúk mosta. Rozsah najnovších škôd však zatiaľ nebol nezávisle potvrdený. O ďalšom útoku informoval v noci na 17. novembra Sergej Aksionov, Ruskom dosadený predstaviteľ anektovaného Krymu. Oznámil, že cestná premávka cez most bola pozastavená, a vyzval obyvateľov aj návštevníkov polostrova, aby sa k nemu nevydávali a pri plánovaní ciest počítali s obmedzeniami. Na Kryme a v Krasnodarskom kraji predtým vyhlásili raketové nebezpečenstvo. Aksionov prisľúbil ďalšie informácie o vývoji situácie, no ani niekoľko hodín po útoku neposkytol podrobnejšie vysvetlenie. Podľa ukrajinského monitorovacieho telegramového kanála Krymskyj veter boli na most odpálené štyri riadené strely. Jedna z nich mala podľa zverejnených videozáznamov očitých svedkov zasiahnuť 227 metrov dlhý oblúk v centrálnej časti konštrukcie, ktorý umožňuje preplávanie lodí medzi Čiernym a Azovským morom.
Krymský most - mapa
Druhý útok nasledoval len niekoľko hodín po rozsiahlej operácii ukrajinských síl, pri ktorej malo byť v noci z 15. na 16. novembra nasadených približne 100 bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami. Podľa informácií portálu Mash zasiahla bojová hlavica jedného z dronov pravý oblúk mosta z krymskej strany. Približne 5 000-tonová konštrukcia sa mala následkom zásahu vychýliť zo svojej osi približne o 15 stupňov. Zverejnené videozáznamy a satelitné snímky podľa viacerých open-source spravodajských kanálov poukazovali na výrazné poškodenie nadstavby, konštrukčných prvkov oblúka a povrchu vozovky najmenej na dvoch miestach. Napriek tomu Kremeľ označil rozsah poškodenia za nepodstatný. Dôsledky útoku však naznačovali, že most utrpel vážnejšie zásahy, než pripúšťali oficiálne vyjadrenia ruských predstaviteľov.
Ruské úrady po prvom útoku potvrdili zásah ukrajinských dronov a dočasné zastavenie dopravy. O situácii rokoval aj prezident Vladimir Putin s ministrom dopravy, pričom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že predmetom rozhovoru boli aj práce na obnove mosta. Podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin následne oznámil, že dopravu sa podarilo čiastočne obnoviť v režime striedavého prejazdu. Premávka bola predtým prerušená na viac ako 16 hodín. Chusnullin zároveň uviedol, že úrady už zhromaždili potrebné zdroje, projektantov a stavebných pracovníkov a s vedením jednotlivých regiónov koordinujú logistické opatrenia. Po ďalšom nočnom útoku však zostáva otázne, v akom rozsahu bude možné most využívať. Opakované zásahy poukazujú na zraniteľnosť jednej z najdôležitejších dopravných a logistických spojníc Ruska s okupovaným Krymom. Most, ktorého výstavba stála viac ako 200 miliárd rubľov, je nielen symbolom ruskej kontroly nad polostrovom po jeho anexii v roku 2014, ale aj kľúčovou zásobovacou trasou pre civilnú dopravu a ruské vojenské sily. Je projektovaný na premávku približne 40 tisíc automobilov denne a prepravu 13 miliónov ton nákladu ročne.
Ukrajinské údery na Krymský most sú súčasťou širšej stratégie zameranej na narušenie ruských pozemných komunikačných trás a obmedzenie logistických možností okupačných síl na Kryme. Úspešné zásahy strategického objektu, ktorý sa nachádza približne 280 kilometrov od frontovej línie, zároveň vyvolávajú otázky o schopnosti Ruska účinne chrániť svoje kritické infraštruktúrne a vojenské ciele. Nespokojnosť s nedostatočnou ochranou mosta vyjadrili aj viacerí ruskí vojenskí blogeri. Niektorí upozornili, že ukrajinské sily dokázali strategický objekt zasiahnuť napriek jeho vysokej úrovni zabezpečenia, a vyzvali ruské velenie na tvrdšiu odvetu vrátane útokov na ukrajinské centrá rozhodovania. Kritika sa opakovane zameriavala na neschopnosť ruských bezpečnostných zložiek zabrániť poškodeniu objektu, ktorý má zásadný význam pre vojenskú logistiku aj ruskú ekonomiku.
Krymský most sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu stal terčom útokov opakovane. V októbri 2022 vybuchlo na jeho cestnej časti nákladné vozidlo naložené výbušninami. Výbuch poškodil dve polia cestnej konštrukcie a zasiahol aj cisternový vagón na železničnej časti mosta. Po opravách bola premávka obnovená s určitými obmedzeniami. V júli 2023 nasledoval ďalší útok, pri ktorom ukrajinské námorné drony Sea Baby zničili jedno z polí cestnej časti mosta. Doprava bola následne obnovená, spočiatku však len pre osobné automobily a diaľkové autobusy. V júni 2025 ukrajinská Bezpečnostná služba (SBU) oznámila ďalšiu operáciu, pri ktorej jej príslušníci umiestnili výbušniny pod podpery mosta a následne ich odpálili. O rozsahu spôsobených škôd vtedy neboli zverejnené podrobnejšie informácie.
Ukrajinské drony zaútočili na Baškirsko: V jednom z najväčších petrochemických komplexov Ruska vypukol požiar
Ukrajinské bezpilotné lietadlá v noci na 17. novembra zaútočili na priemyselné objekty v ruskej republike Baškirsko. Terčom útoku sa stal aj petrochemický komplex Gazprom Neftechim Salavat v meste Salavat, kde bol po útoku hlásený požiar. Podľa predbežných informácií mohlo dôjsť k poškodeniu najmenej jedného z výrobných závodov. O zásahu informovali predovšetkým ukrajinské monitorovacie telegramové kanály. Zábery zverejnené miestnymi obyvateľmi zachytávajú požiar v blízkosti priemyselnej zóny. Rozsah poškodenia jednotlivých prevádzok zatiaľ nebol nezávisle potvrdený. Útoky na priemyselné oblasti v Salavate a regionálnom centre Ufa potvrdil aj regionálny štátny krízový výbor. Podľa jeho údajov bolo nad týmito lokalitami zostrelených približne 50 bezpilotných lietadiel. Úrady zároveň tvrdili, že priemyselné podniky neutrpeli vážne škody. Toto vyjadrenie však zatiaľ neposkytuje jednoznačnú odpoveď na informácie o požiari v areáli petrochemického komplexu.
Salavat, Baškirsko, Rusko
Gazprom Neftechim Salavat patrí medzi najväčšie petrochemické komplexy v Rusku a predstavuje významný priemyselný podnik s rozsiahlym výrobným zázemím. Jeho súčasťou sú tri hlavné prevádzky – plynárenský chemický závod a dve ropné rafinérie. Prípadné poškodenie výrobných zariadení by preto mohlo mať dosah nielen na samotnú prevádzku komplexu, ale aj na širší petrochemický a rafinérsky sektor v Rusku. Rozsah nočných útokov naznačujú aj údaje ruského ministerstva obrany. To oznámilo, že počas noci bolo nad ruským územím zachytených alebo zostrelených celkovo 1 441 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Ak sa tieto údaje potvrdia, pôjde o najväčší dronový útok od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Predchádzajúci rekord pritom ministerstvo zaznamenalo len deň predtým, keď informovalo o zneškodnení 1 336 dronov. Opakované rozsiahle útoky na ruské územie ukazujú, že ukrajinské bezpilotné lietadlá dokážu zasahovať aj vzdialené priemyselné a strategické objekty. Baškirsko sa pritom nachádza hlboko vo vnútrozemí Ruska, ďaleko od frontovej línie. Útok na petrochemický komplex v Salavate tak opäť upriamil pozornosť na zraniteľnosť ruskej priemyselnej infraštruktúry, ktorá má význam aj pre ekonomiku a energetický sektor krajiny.
Ruské raketové útoky zasiahli mosty v Kyjeve: Severný a Južný most uzavreli, obyvatelia zostali bez vody a tepla
Ruská armáda v noci na utorok 17. novembra uskutočnila ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu, pričom jedným z hlavných cieľov sa opäť stalo hlavné mesto Kyjev. Podľa predbežných informácií boli terčom útokov aj strategické dopravné objekty vrátane mostov cez rieku Dneper. Z mesta prichádzajú správy o výbuchoch v oblasti Severného mosta, výpadkoch dodávok vody a tepla, ako aj o vážnych obmedzeniach cestnej a verejnej dopravy. Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie a videozáznamy zachytávajúce najmenej jeden výbuch v blízkosti Severného mosta. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko predbežne potvrdil zásahy Severného aj Južného mosta, ktoré spájajú pravobrežnú a ľavobrežnú časť mesta. Zároveň informoval o prerušení dodávok vody a tepla v niektorých mestských častiach. Podrobnosti o rozsahu poškodenia ani o prípadných obetiach zatiaľ neuviedol. Následky útokov sa výrazne prejavili aj v doprave. Kyjevské metro ráno 17. novembra oznámilo zastavenie premávky na časti zelenej linky, ktorá vedie cez Južný most ponad Dneper. Mestské úrady zároveň rozhodli o dočasnom uzavretí Severného a Južného mosta. Opatrenia výrazne komplikujú presun obyvateľov medzi oboma brehmi rieky a predstavujú ďalšiu záťaž pre dopravnú infraštruktúru hlavného mesta.
Severný most v Kyjeve
Útoky na kyjevské mosty pritom nie sú ojedinelým incidentom. Ruské ozbrojené sily od začiatku októbra 2026 opakovane útočia na dopravné mosty a priechody v meste, čím sa snažia narušiť spojenie medzi jeho jednotlivými časťami. Vedenie Kyjeva preto začalo hľadať alternatívne riešenia, ktoré by umožnili zachovať dopravu aj v prípade ďalšieho poškodenia existujúcich mostov. Jednou z možností, o ktorej ukrajinské úrady diskutovali, je výstavba pontónových mostov cez Dneper. Z dlhodobejšieho hľadiska sa objavila aj myšlienka vybudovania tunela pod riekou, ktorý by poskytoval ďalšie spojenie medzi oboma brehmi. Túto možnosť už skôr spomenul ukrajinský minister obnovy, infraštruktúry a dopravy Mykola Kalašnyk. Najnovšie útoky tak opäť ukazujú, že ruská vojenská stratégia sa zameriava aj na kritickú dopravnú a energetickú infraštruktúru ukrajinských miest. Prípadné dlhodobejšie vyradenie hlavných mostov v Kyjeve by mohlo výrazne skomplikovať každodenný život státisícov obyvateľov, zásobovanie aj fungovanie záchranných zložiek. Situáciu navyše zhoršujú výpadky vody a tepla, ktoré sú v chladnejšom novembrovom období obzvlášť závažné.
Tragédia v Komyšuvache: Ruský útok na centrum humanitárnej pomoci si vyžiadal 72 životov, štyria ľudia zostávajú nezvestní
Pátracie a záchranné práce po ruskom leteckom útoku na centrum distribúcie humanitárnej pomoci v ukrajinskej obci Komyšuvacha v Záporožskej oblasti sa skončili. Bilancia tragédie je mimoriadne krutá – potvrdených je 72 obetí na životoch a ďalšie štyri osoby zostávajú nezvestné. Trosky zasiahnutej budovy záchranári odstraňovali celé dva týždne, pričom ich práca bola opakovane komplikovaná ďalším ruským ostreľovaním. Podľa ukrajinského ministra vnútra Ivana Vyhovského vytiahli záchranári spod trosiek budovy 58 tiel. Ďalšia osoba zomrela v nemocnici a smrť 13 ľudí sa podarilo potvrdiť až na základe analýzy DNA. Medzi obeťami sú aj dvaja záchranári a štyria policajti. Ďalší štyria zranení zostávajú hospitalizovaní. Záporožská oblastná vojenská správa zároveň informovala, že štyri osoby sa aj po ukončení pátracích prác naďalej evidujú ako nezvestné. K útoku došlo ráno 2. novembra, keď ruské ozbrojené sily zasiahli leteckými bombami budovu bývalej školy v Komyšuvache, ktorá v tom čase slúžila ako centrum distribúcie humanitárnej pomoci. Práve tam si miestni obyvatelia prichádzali prevziať potraviny a ďalšie potrebné zásoby. Podľa ukrajinského premiéra Serhija Koreckého sa ľudia po prvom útoku presunuli do úkrytu, ktorý sa následne stal ďalším terčom ruského bombardovania. Pri útoku malo byť použitých celkovo deväť leteckých bômb.
Foto:
Národná polícia Ukrajiny
Komyšuvacha v Záporožskej oblasti po ruskom útoku 3. novembra 2026
Záchranné operácie trvali až do 16. novembra a počas celých dvoch týždňov boli mimoriadne nebezpečné. Ruské jednotky totiž obec ostreľovali ďalších 11-krát. Až deväť útokov smerovalo priamo na miesto, kde záchranári odstraňovali trosky a pátrali po zasypaných osobách. Pri opakovanom ostreľovaní utrpeli zranenia ďalší traja policajti a štyria príslušníci záchranných zložiek. Útok na Komyšuvachu patrí z hľadiska počtu obetí na jednom mieste medzi najsmrteľnejšie ruské útoky od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Mimoriadne závažnou okolnosťou je, že k bombardovaniu došlo v čase organizovanej distribúcie humanitárnej pomoci. O jej konaní sa vedelo vopred a akcia bola oficiálne oznámená. Na mieste sa preto nachádzalo väčšie množstvo civilistov, ktorí si prišli vyzdvihnúť základné životné potreby. Ukončenie pátracích prác tak uzatvára dva týždne zúfalého hľadania preživších a obetí, no pre rodiny nezvestných sa tragédia ešte neskončila. Bilancia 72 mŕtvych vrátane príslušníkov záchranných zložiek a polície zároveň podčiarkuje ničivé následky útoku na miesto, ktoré malo poskytovať pomoc a bezpečie civilnému obyvateľstvu.
Na frontovej línii za uplynulý deň, 16. novembra 2026, zaznamenali 135 bojových stretov Obranných síl Ukrajiny s ruskými vojakmi. Ako informuje Ukrinform, Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informuje na Facebooku. Nepriateľ uskutočnil dva raketové a 90 leteckých útokov, pričom zhodil 262 navádzaných leteckých bômb. Okrem toho Rusi použili 9 018 samovražedných dronov a vykonali 2 284 delostreleckých ostreľovaní. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 627 040 (včera o 1 620) vojakov.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗