Stand-up komik Tomáš Hudák: S robotmi nebudeme môcť vyjednávať. Ako vidí budúcnosť Bratislavy?

Tomáš Hudák je bývalý novinár, dnes stand-up komik, ktorý vystupuje so zoskupením Silné reči. Najnovšie je z neho aj autor divadelnej hry Bratislava 2099. Opýtali sme sa ho, ako sa rodákovi z Košíc tvorí hra o budúcnosti Bratislavy.

Ako sa cítite po premiére svojej prvej hry?

Vydýchol som si, nevedel som sa zbaviť napätia. Ale scéna je komplikovaná, je na nej veľa rekvizít, herci v nej začali skúšať len pred týždňom. Držal som im palce, aby to zvládli, ale po generálke už viem, že sa to podarilo. Teším sa, že hra už má javiskovú podobu.

Mali ste väčšiu trému, ako keď robíte stand-upové vystúpenia?

Určite, pri stand-upe som sám za seba, všetko si zrežírujem aj odinterpretujem sám, ale tu som ako autor hry po odovzdaní textu už nemal žiadny vplyv na žiadnu zložku. Divadlo je tímová práca, musí do seba zaklapnúť veľa zložiek - od hudby cez scénu, kostýmy, energiu a temporytmus inscenácie, výkony hercov. Stačí, ak jedna či dve zložky nefungujú, všetko sa odkloní.

Video

Stand-up komik Tomáš Hudák: Napísať sci-fi o Bratislave bolo ľahšie ako keby šlo o Košice

Tomáš Hudák napísal svoju prvú divadelnú hru, sci-fi komédiu Bratislava 2022. Namiesto viníc rastú v hlavnom meste banánové sady a lietajú tu aeromobily

Zdroj: Pravda

Autor: Katarína Sedláková

Vy ste sa narodili v Košiciach, ako sa vám písalo o Bratislave budúcnosti?

Veľmi ľahko, žijem už oveľa dlhšie v Bratislave než na východe. V 18 rokoch som sem prišiel na vysokú školu, to bolo v roku 1999, takže tu žijem už 27 rokov. Mesto som si tak obľúbil, ponoril sa doň, aj manželku mám zo Starého Mesta, ona ma uvádzala do zákutí Bratislavy. Aj ako študent som si tu prežil veľa. Celkom inak som mesto začal vnímať očami svojich detí, ktoré sú od narodenia Bratislavčanmi. Dcéra je bábätko, ale syn má štyri a pol roka, berie mesto ako svoj životný priestor. To ma tiež veľmi inšpiruje. Rodený Bratislavčan by sa možno zameral na iné veci ako ja, čo som mesto mohol objavovať ako cudzinec.

Video

Bratislava v roku 2099? Juraj Hrčka, Lenka Libjaková a Katka Gurová hrajú v sci-fi komédii Tomáša Hudáka

Hrá sa sci-fi o Bratislave budúcnosti ľahšie Bratislavčanovi Hrčkovi alebo jeho cezpoľným kolegyniam? Čo by v Bratislave malo ostať aj o 70 rokov?

Zdroj: Pravda

Autor: Katarína Sedláková

Písalo by sa vám o Košiciach ľahšie či ťažšie?

Myslím, že oveľa ťažšie, tu poznám už uličky, problémy ľudí, čo tu žijú, vidím, čo sa s mestom deje. V Košiciach som už len dva či trikrát za rok a zisťujem, že už nerozumiem, čo sa tam deje. Vždy je ľahšie tvoriť o tom, kde práve sme.

Vaša hra Bratislava 2099 vznikla na základe prieskumu. Rozhodli ste sa zamerať nielen na to, čo sa v meste o 70 rokov zmení, ale čo zostane zachované. Čo vás teší, že sa zachová?

Verím, že zostane zachovaný vzťah ľudí k mestu, že sa identifikujú s jednotlivými miestami, lebo pre nich niečo znamenajú. Keď sa niekde narodíte, mesto vrastie do vašej duše a osobnosti. Ovplyvňuje vás rovnako ako knihy, ktoré prečítate alebo ľudia, ktorých stretnete. Chtiac-nechtiac vás ovplyvní aj architektúra mesta, stromy a stavby, viechy, kde ste trávili čas. Všetko je to súčasť vašej identity. Mali to generácie pred nami a verím, že si to nenechajú vziať ani generácie po nás.

Je smutné, že by vinice v Bratislave nahradili banánové sady ako vo vašej hre?

Neviem, či smutné. Isté generácie možno budú poznať už len banánové sady. Ale aj v hre je to tak, že sa k tradícii v niečom vraciame. Je dôležité nechať ľuďom Ariadninu niť, aby sa s jej pomocou vedeli dostať k tomu, čím sú. Keď ju nahradíme niečím iným, zistíme, že už nie sú tým, čím boli ich rodičia a starí rodičia.

Čo vás v prieskume o tom, ako si ľudia predstavujú Bratislavu, najviac prekvapilo?

Veľa vecí sa dalo očakávať, no prekvapili ma niektoré strašidelné vízie, napríklad, že ľudia už nebudú mať fyzické vzťahy, nebudú sa stretávať. Stroj za nich vyberie, s kým by mali byť. Ľudia sa obávajú, že ostanú sami, rodina ako bunka sa rozpadne. Desilo ma, že by potreby detí saturovali stroje, nie ľudia. Preto som sa snažil zasadiť príbeh do rodinnej bunky.

V hre je postava humanoidného robota Fedora, viete si predstaviť život s takým niečím?

Dôvery v stroje sa najviac obávam. Keď som sa zaoberal humanoidnými robotmi, najsmutnejšie sa mi zdalo, že ich vývoj a rozvoj ženie zbrojársky priemysel. Roboty sa vyvíjajú hlavne na to. Keby sa v budúcnosti udial nejaký konflikt, s robotmi sa nedá vyjednávať, nemajú emócie. To je desivé. Bolo o tom veľa filmov, napríklad Ja robot s Willom Smithom. Tu by som radšej zatiahol brzdu.

Máte vy sám rád sci-fi?

Veľmi nie, preto aj herci správne identifikovali výslednú hru ako "retro-futuro". Aj ja som skôr retrofil, ale poctivo som si čítal, kam sa uberá budúcnosť, aké sú scenáre budúcnosti. Možno naozaj budú iné len kulisy. Súhlasím s Ivanom Šándorom, ktorý povedal, že podľa neho vzťahy a ľudia budú také, ako boli vždy. Aj pred sto rokmi ľudia riešili to isté, čo my dnes - len v iných kulisách.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅