Pamätáte si záhrady za socializmu? Čo sa v nich pestovalo, ako vyzerali chatky a čo zmenil rok 1989
Zeleninové hriadky, ovocné stromy, malé chatky a víkendy strávené na záhradke. Pre mnohé rodiny bola záhrada pred rokom 1989 dôležitým zdrojom potravín aj miestom oddychu. Pripomeňte si, ako sa kedysi záhradkárčilo a čo sa odvtedy zmenilo.
Pre mnohých Slovákov sú spomienky na záhradu neoddeliteľnou súčasťou detstva. Zalievanie zeleniny, oberanie ríbezlí, zber zemiakov, zaváranie uhoriek či spoločné víkendy na záhradkárskej chatke. Tak vyzerala časť každodenného života mnohých rodín pred novembrom 1989.
Záhradkárčenie však nebolo iba koníčkom. Vlastná úroda dopĺňala rodinný jedálny lístok, záhradkárske osady umožňovali obyvateľom miest tráviť čas mimo sídlisk a členstvo v záhradkárskych organizáciách prinášalo nové známosti aj výmenu pestovateľských skúseností. Nežná revolúcia a následné spoločenské a hospodárske zmeny zasiahli aj do tohto sveta.
Keď záhrada zásobovala domácnosť
Pestovanie vlastných potravín má na Slovensku oveľa dlhšiu tradíciu než socialistické obdobie. Na vidieku bolo samozásobiteľstvo prirodzenou súčasťou hospodárenia už celé generácie. Počas socializmu však vlastná záhrada zostávala významným zdrojom zeleniny a ovocia aj pre mnohé domácnosti, ktoré si potraviny bežne kupovali v obchodoch.
Etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová v odbornej publikácii Socializmus na tanieri opisuje, ako domáce záhrady, záhumienky, sady a vinohrady pomáhali zabezpečovať potraviny pre rodiny na slovenskom vidieku. Vlastná produkcia pokrývala predovšetkým spotrebu v letných a jesenných mesiacoch, zatiaľ čo zásoby na zimu dopĺňali domáce spracované potraviny.
Pre mnohé rodiny to znamenalo každoročný kolobeh prác. Na jar prípravu pôdy, výsevy a výsadbu, v lete zber postupne dozrievajúcich plodín a na jeseň uskladňovanie či spracovanie úrody.
Zelenina aj ovocie
Základ úžitkových záhrad tvorili predovšetkým bežné druhy zeleniny, ovocia a ďalšie plodiny určené na priamu spotrebu alebo uskladnenie. Na zeleninových hriadkach mali svoje miesto zemiaky, cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, kapusta, fazuľa, hrach, šalát či uhorky. V záhradách vhodných na pestovanie teplomilnej zeleniny nechýbali ani paradajky a paprika. V ovocnej časti záhrad sa pestovali jablone, hrušky, slivky, čerešne, ríbezle, egreše a ďalšie druhy podľa miestnych podmienok. Vo vinohradníckych oblastiach malo osobitné postavenie pestovanie viniča.
Tieto rastliny neboli, samozrejme, charakteristické výlučne pre obdobie socializmu. Mnohé sa na Slovensku pestovali dávno pred ním a zostali základom úžitkových záhrad dodnes. Rozdiel spočíval najmä v tom, akú veľkú časť záhrady zaberali plodiny určené na zásobovanie domácnosti a ako intenzívne sa využívala úroda. Práve význam vlastnej produkcie potvrdzuje aj historická analýza stravovania, ktorú priniesla Pravda v článku o potravinách za socializmu.
Záhradkárske osady zažívali veľký rozmach
Osobitnou kapitolou boli záhradkárske osady. Umožňovali pestovať zeleninu a ovocie aj ľuďom, ktorí bývali v bytových domoch a nemali vlastnú záhradu pri dome. Hoci prvé takéto záhrady vznikali už pred socialistickým obdobím, ich najväčší rozmach prišiel v druhej polovici 20. storočia.
Podľa vedeckej štúdie publikovanej v časopise Regional Environmental Change v roku 2025 nastal v Bratislave najvýraznejší rozvoj záhradkárskych osád v 70. rokoch. Súvisel aj s rozhodnutím začleňovať plochy pre záhradkárov do územných plánov miest a obcí.
Záhradkárčenie bolo zároveň masovou organizovanou aktivitou. V roku 1989 pôsobilo v Československu viac ako 400-tisíc registrovaných záhradkárov, ako uvádza etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová v publikácii Socializmus na tanieri. O rozsahu tohto hnutia na Slovensku vypovedá aj reportáž Pravdy zo Zavaru z apríla 2026. Novinár Jozef Sedlák v nej pripomína, že slovenská záhradkárska organizácia združovala za socializmu približne 230-tisíc ľudí.
Foto:
TASR
Ako vyzerali takéto osady, dokumentuje aj archívna fotografia ČSTK z Myjavy. Zachytáva záhradkársku lokalitu, ktorá vznikala počas dvoch volebných období. Na snímke vidno rad malých chatiek, fóliovníky, ovocné stromy aj starostlivo usporiadané pestovateľské plochy.
Malá chatka a vlastný kúsok zeme
Typickým obrazom mnohých záhradkárskych osád bola malá chatka, niekoľko ovocných stromov a hriadky, na ktorých sa využíval takmer každý meter pôdy. Záhradkárske chatky však nemohli mať ľubovoľné rozmery. Ich podoba sa riadila vtedajšími predpismi a schválenými plánmi osád.
Podľa vzorových plánov zo začiatku 70. rokov, na ktoré odkazuje vedecká štúdia o bratislavských záhradkárskych osadách, nemala samostatne stojaca záhradkárska chatka presahovať pôdorysnú plochu 16 štvorcových metrov. Pre združené stavby platili odlišné limity. Malý priestor preto slúžil najmä na odkladanie náradia, krátky odpočinok či úkryt pred nepriaznivým počasím.
Foto:
TASR
Nitra, 1983. Vzorové záhradky s typmi záhradkárskych chatiek na celoštátnej poľnohospodárskej výstave Agrokomplex '83. Záhradkári a drobnochovatelia mali na výstavisku vyhradenú samostatnú časť, v ktorej predstavovali aj možnosti usporiadania záhrad v záhradkárskych osadách.
Pestovanie spájalo komunity
Záhradkárske organizácie pripravovali odborné prednášky, pestovateľské výstavy, zájazdy aj spoločné pracovné akcie. Skúsenosti sa odovzdávali medzi členmi, susedmi a generáciami. Zaujímavým príkladom je obec Studienka na Záhorí. Podľa histórie miestnej záhradkárskej organizácie, ktorú zverejnila obec, vznikla prvá záhradkárska osada v roku 1969. Mala 20 parciel s výmerou približne 250 štvorcových metrov. V roku 1972 pribudla ďalšia osada s 34 parcelami. Miestni záhradkári organizovali prednášky, navštevovali pestovateľské výstavy a prezentovali vlastnú úrodu. Najväčší rozmach dosiahla ich organizácia v rokoch 1978 až 1986, keď mala sto členov.
Podobný význam spoločnej práce približuje aj reportáž Pravdy o záhradkároch v Zavare. Tí v polovici 80. rokov svojpomocne vybudovali Dom záhradkárov. Výstavba sa začala v apríli 1985 a budovu dokončili ešte v tom istom roku. Takéto príklady pripomínajú, že záhrady vytvárali aj priestor pre spoločenský život. Ľudia sa tu stretávali mimo zamestnania, vymieňali si rady, pomáhali si a spoločne zveľaďovali okolie.
Foto:
TASR
Bratislava, október 1970. Návštevníci výstavy ovocia, zeleniny a kvetov v Dome umenia, ktorú usporiadal Mestský výbor Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu pri príležitosti 50. výročia organizovaného ovocinárstva na Slovensku. Výstava predstavila výpestky bratislavských záhradkárov.
Osivá a odrody pred rokom 1989
Zmeny po Nežnej revolúcii sa prejavili aj v možnostiach nakupovania osív, sadiva a ďalších záhradkárskych potrieb. Pred rokom 1989 fungovalo zásobovanie v podmienkach centrálne plánovaného hospodárstva. Výber dostupný bežnému zákazníkovi závisel od domácej produkcie, distribúcie a možností dovozu. Neznamená to však, že vtedajší záhradkári pestovali iba niekoľko odrôd alebo že nepoznali moderné pestovateľské postupy. Československo malo vlastné šľachtiteľstvo a mnohí pestovatelia si osivá uchovávali aj z vlastnej úrody.
Po otvorení trhu sa začali objavovať nové možnosti. Ako výrazne sa rozšíril výber, približuje reportáž Pravdy o pestovateľskej rodine Asztalosovcov. V roku 1993 ich oslovili holandské osivárske firmy, ktoré hľadali slovenský podnik na skúšanie a predvádzanie svojich odrôd. Rodina dostala osivo 200 rôznych odrôd a hybridov zeleniny. Na pokusných parcelách tak vedľa seba rástli desiatky odlišných odrôd kapusty a ďalších druhov zeleniny, ktoré sa líšili farbou, chuťou či termínom dozrievania.
Rozširovanie ponuky však neznamenalo koniec tradičných odrôd. Mnohé staré a krajové odrody sa zachovali práve vďaka záhradkárom, ktorí si z nich opakovane odkladali semená a odovzdávali ich ďalším generáciám. Ako vysvetľuje zeleninár Peter Gajdoštin v našom článku o starých odrodách rajčín, takéto odrody sú dodnes cenené najmä pre svoje osobité vlastnosti, chuť a vôňu.
Dnešný záhradkár tak môže vyberať z podstatne širšej ponuky domácich aj zahraničných odrôd, moderných hybridov či menej tradičných druhov zeleniny. Popri nich však v záhradách stále majú miesto aj rastliny, ktoré pestovali naši rodičia a starí rodičia.
Foto:
TASR
Nitra, august 1989. Návštevníci celoštátnej poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex ’89 si prezerajú ovocie a zeleninu vystavené v pavilóne JRD Agrokombinát Slušovice. Výstava sa konala necelé tri mesiace pred Nežnou revolúciou.
Čo zmenila Nežná revolúcia?
November 1989 bol zásadným politickým a spoločenským medzníkom. Zmeny, ktoré po ňom nasledovali, postupne ovplyvnili aj vlastníctvo a využívanie záhradkárskych pozemkov. Mnohé osady totiž vznikali na pôde, ktorú záhradkári nevlastnili. Po zmene režimu preto nadobudli väčší význam vlastnícke práva, reštitúcie a usporiadanie pozemkových vzťahov. Problematiku podrobne opisuje vedecká štúdia Changing Patterns of Allotment Gardening in the Czech Republic and Slovakia z roku 2018, ktorá sleduje vývoj záhradkárskych osád v oboch krajinách pred rokom 1989 aj po ňom.
Na Slovensku sa následne prijímali zákony upravujúce vzťahy medzi vlastníkmi pozemkov a záhradkármi. Významným bol zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách. Problémy sa však nevyriešili zo dňa na deň. Pravda už v roku 2013 upozornila, že vlastnícke vzťahy zostávali v mnohých osadách neusporiadané. Zmenilo sa aj využitie niektorých pozemkov. Záhradkárske lokality na okrajoch miest sa postupne dostávali pod tlak výstavby a časť pôvodne úžitkových záhrad začala slúžiť viac na rekreáciu.
Záhrady zostali, možnosti sú dnes oveľa širšie
Aj dnes majú slovenské záhrady množstvo podôb. Niekto venuje väčšinu pozemku pestovaniu zeleniny a ovocia, iný uprednostňuje trávnik, okrasné rastliny a priestor na oddych. Mnohé záhrady spájajú obidve funkcie.
Záhradkárčenie zároveň získalo nové podoby. Popri tradičných záhradkárskych osadách vznikajú komunitné záhrady, v ktorých ľudia pestujú rastliny spoločne. Výskum publikovaný v časopise Sociológia v roku 2020 potvrdzuje, že komunitné záhrady predstavujú v Bratislave novšiu formu mestského záhradkárčenia, zatiaľ čo tradícia individuálnych záhradkárskych osád siaha hlboko do minulosti.
Od novembra 1989 uplynulo už 37 rokov. Za ten čas sa zmenili možnosti cestovania, nakupovania, vlastnícke vzťahy aj spôsob trávenia voľného času. Pestovanie vlastných potravín však z našich životov nezmizlo.
A hoci dnes máme k dispozícii podstatne širšiu ponuku osív, záhradnej techniky a pestovateľských pomôcok, mnohé zostalo rovnaké. Radosť z prvej zrelej paradajky, chuť čerstvo odtrhnutého jablka či spokojnosť z vlastnej úrody poznajú záhradkári bez ohľadu na to, v ktorom desaťročí začali pestovať.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗