Čo sa skrýva za leskom diamantov? Slovák, ktorý prenikol do sveta najdrahších drahokamov
Keď bol malý, mama mu hovorila ALO, aby ho odlíšila od otca, ktorý sa tiež volal Alojz, čiže Lojzo. Zomrela, keď mal Alojz Ryšavý sedem rokov, ale toto jej láskyplné oslovenie je dodnes súčasťou jeho medzinárodnej značky ALO diamonds. Diamanty sú večné. Spomienka na mamu tiež.
Očakávala som, že prídete v naškrobenej bielej košeli a na sebe budete mať čierne diamanty, o ktorých som čítala. A vy tu sedíte v svetri s rolákom, aby vám v našej klimatizovanej kancelárii nebola zima.
Keby som sa vám takto nepáčil, prezlečiem sa. (Smiech.) V taške so sebou vláčim aj iné oblečenie, pretože dnes som mal dve fotenia. Diamanty? Aha, tu mám náramok. (Vyhrnie rukáv.)
Asi som nevzdelaná, ale ja som nevedela, že existujú aj čierne diamanty. Prečo sa vám páčia?
Čierne diamanty sú pánska záležitosť, obyčajne súčasť pánskych šperkov. Čierna je tmavá a elegantná, z čiernych diamantov vyrábame napríklad aj manžetové gombíky. Čierny diamant má lesk diamantu, ale nekričí tak, ako ten biely. „Jagá sa“, ale nie nápadne.
Rozchádzajú sa mi informácie, či pochádzate z Levíc alebo z Banskej Štiavnice?
V Banskej Štiavnici som sa narodil. Žil som tam do jedného roka, potom sme sa presťahovali do Levíc a tam som vyrastal do svojich 14 rokov. Otec bol Slovák, mama Češka. On bol klenotník a ona návrhárka módy. Spomínate si na tie časopisy, ktoré mali v strede strihy určené na šitie? Tak tie pripravovala. Vyštudovala v OP Prostějov (ide o známy československý odevný štátny podnik – pozn. aut.).
Vy ste ako 14-ročný odišli z domu do Prahy, pretože vás prijali na strednú školu klenotnícku. Urobilli ste talentovky. Ako sa robia talentovky na klenotnícku školu?
Mali sme jednu povinnú kresbu, kde sme dostali konkrétne zadanie, a jednu ,,voľnú“, kde sme sa mohli rozhodnúť sami. To bola prvá časť skúšky. Tá kresba bola náročná, mali sme nakresiť záves. K dispozícii bola jedine ceruzka. Bez tieňovania to neurobíte, je to výzva. V rámci dobrovoľnej kresby som, myslím, kreslil akési zátišie s domčekom. Z ručných prác sme museli stočiť guľatý drôt do vzoru takého esíčka s pomocou klieštikov. A takisto sa bral do úvahy prospech. Ja som skončil s vyznamenaním, takže prospech u mňa nebol problém.
Ako to, že ste sa v Prahe ďaleko od domova v takomto veku ,,nezvlčili“?
Od 14 do 18 rokov sme bývali na špeciálnych internátoch. Mali sme hodinu na to, aby sme sa vrátili zo školy na „intrák“. Inak volali políciu. Boli za nás zodpovední.
Foto:
ALO diamonds
Vo všeobecnosti platí, že čím je kameň sýtejší, tým je drahší - to platí u rubínov, zafírov aj smaragdov.
A potom ste pracovali vo výrobnom družstve Soluna.
Výrobné družstvo Soluna, ktoré zamestnávalo skoro tisíc ľudí, bola jedna z najväčších firiem v bývalom Československu. Jediné oddelenie bolo špecializované na drahé kamene ako rubín, zafír, smaragd či diamanty. Práve tam sa neskôr vyrábala aj čelenka, štátny dar pre Václava Havla. Keďže som aj strednú školu skončil s vyznamenaním, dostal som sa tam. A tu som po prvýkrát prišiel do kontaktu so skutočnými drahokamami. Bol rok 1994 a v našej krajine v tomto krátkom období po revolúcii o drahých kamenoch a šperkoch z nich nikto nič nevedel. Tu sa predávalo červené, žlté gravírované zlato a syntetické kamene. Dovtedy tu existovalo výlučne československé klenotníctvo. Na tomto oddelení v Solune bola jediná zákazková výroba, pracovalo tam len 12 ľudí.
Stihli ste sa tam naučiť veľa, kým ste si v devätnástich založili vlastnú živnosť?
Pracoval tam skúsený prvorepublikový klenotník, pán Picek. Mal sedemdesiat, v tom období už vlastne mal byť na dôchodku. Robil som s ním asi rok a on ma naučil najviac. Po tom, čo Soluna skrachovala a začal som sa živiť sám, robil som rôzne opravy šperkov, vyrábal som prstienky na zákazku, pretože som nemal nijaký kapitál. Vytvoril som prvé kolekcie, ale boli nepredajné, pretože ľudia už mali o šperkoch iné predstavy. Tie začiatky boli naozaj ťažké. Neskôr prišiel pán Picek pracovať ku mne. Robil u mňa päť rokov.
Vy ste ho potom zamestnali? Bol to emocionálny alebo praktický krok?
Vzhľadom na vek ho už nikde nechceli. Bol to však absolútny profesionál. A ja som ani nemal veľa kontaktov. Poznal som zopár ľudí z tejto zákazkovej výroby a postupne som zamestnal troch. Jeden z nich u mňa robí doposiaľ. 31 rokov. Šéf výroby.
Prečo boli tie vaše klenotnícke kolekcie v tom čase nepredajné? Boli príliš prepracované. Za ten rok som sa v Solune naučil robiť zložité veci. Ale vyzerali, ako keď sa dnes pozriete na starožitné šperky. Veľa kameňov, príliš komplikované. Medzitým sa otvorili hranice a ľudia videli v zahraničí jednoduchšie veci s jedným diamantom, do módy prišlo biele zlato, ktoré u nás roky nebolo. Zákazníci chceli novú šperkársku módu z dovozu. Mal som dvadsať rokov, keď vo mne uvidel potenciál jeden obchodník z Izraela, ktorý často navštevoval český a slovenský trh. Odporučil ma na burzu v Izraeli.
Foto:
ALO diamonds
Zafíry sa ťažia na Srí Lanke.
O tom som čítala. Chlapec z východného bloku bez väčších skúseností sa ocitne na burze diamantov. Nevedeli ste poriadne ani jazyk. Ako ste sa snažili urobiť dojem?
To je zložité. Dojem neurobíte, tam sú skúsení obchodníci, obzvlášť Izraelčania, sú historicky v týchto veciach najlepší na svete. Prišiel som do rodinnej firmy, kam ma tento môj obchodný kontakt odporučil – traja bratia mali na burze vlastné kancelárie a pracovali v tomto biznise asi päťdesiat rokov. Tiež už neboli najmladší. Nedôvera bola veľká, nemal som peniaze, potreboval som nakúpiť nejaké diamanty a ešte som tomu nerozumel. Podrobili ma krížovému výsluchu, odkiaľ som, čo robia rodičia, čo som vyštudoval. Na začiatok som si vybral na faktúru malý balíček s diamantmi. Dôveru som si budoval postupne a neskôr som s nimi robil biznis desať rokov. Odtiaľ som sa už dostal na burzu do Antverp, potom Bombaj, Hongkong, kde som bol jednoznačne prvý československý obchodník. Na takýchto miestach získate prax. Musíte tie drahokamy reálne držať v ruke a vedieť posúdiť. Ten začiatok je akoby štúdium medicíny, ale toto už bola prax za operačným stolom.
Neviem si predstaviť, ako vyzerá taká burza s drahokamami.
Predstavte si mrakodrap, v ktorom sú kancelárie, ako tu u vás v redakcii. V každej je nejaký predajca diamantov a každý sa špecializuje na nejaké iné. Niekto ma malé guľaté, vedľa sú špecialisti na kvapkové diamanty, potom veľké guľaté, ďalší má čierne. Tých kancelárií je tam tisíc. Veľké firmy majú dvadsať kancelárií a pokrývajú všetko. Ak niečo nemajú, zavolajú dílera odvedľa, ten príde, ukáže kamene. Keď potrebujete „malé čierne“, zodvihnú telefón, už vedia, komu volať. Prídu štyria díleri a vy si vyberiete najlepší pomer cena-kvalita.
Ako to potom preveziete?
Na to existuje špeciálna pošta. Obrovské firmy špecializované na prevážanie hodiniek, šperkov, zlata.
Boli časy, keď ste veľa cestovali.
Áno, prvých dvadsať rokov som naozaj dosť cestoval.
Iste ste boli aj v baniach na diamanty či iné drahokamy.
Jasné. Chcel som získavať suroviny z priamych zdrojov. Dnes získavame diamanty v Kanade aj v Austrálii a sami si ich dávame brúsiť, certifikujeme ich medzinárodnou certifikáciou, akú má napríklad Cartier. Máme opály z Austrálie, smaragdy priamo z Kolumbie, ružové diamanty z Austrálie, z Barmy rubíny, zafíry zo Srí Lanky, biele perly z Japonska, tmavé perly z Tahiti.
Raz som bola na Srí Lanke v okolí Ratnapury a tí jednoduchí chlapci, baníci, mi ponúkali plnú dlaň farebných kamienkov. Možno medzi nimi naozaj boli aj hodnotné kúsky, ale keď tomu človek nerozumie, je to asi riziko kúpiť za cash.
Podľa skúseností niektorých mojich klientov na takýchto miestach nakúpili najhoršie. Napríklad aj obchody, ktoré sa nachádzajú pod burzami, lákajú klientov na marketing, že veď sú priamo pod burzou, tak by to tam malo byť výhodné. Nie vždy je to pravda.
Foto:
ALO diamonds
Značka ALO DIAMONDS zamestnáva 400 ľudí.
Hovoríte, že dnes si diamanty dávate aj sami brúsiť. To musí byť šialený stres dostať do ruky mnohokarátový diamant a zodpovedne ho vybrúsiť, aby som ešte násobne zvýšila jeho predajnú hodnotu. Môže sa stať, že to nejaký neskúsený brusič dobabre?
To dnes neriskujete. Na veľké kamene sú odborníci s dvadsať-, tridsaťročnou praxou v Belgicku v Antverpách a malé kamene brúsite v Thajsku či Indii. To nemôže brúsiť niekto bez skúseností. Aj brusič sa musí k „veľkej zákazke“ prepracovať rokmi skúseností s menšími kameňmi. Inak, brusiarne sú veľmi zaujímavé. Je to hrubá práca pod špeciálnymi diamantovými šmirgľami a s vodou, tá ostáva doslova čierna. Aj leštenie šperkov špeciálnymi pastami je v zásade „špinavá práca“. Než sa šperk vytvorí, absolvuje veľa procesov. Dnes existujú supervýkonné špeciálne vŕtačky, množstvo práce sa vykonáva v rukaviciach. Starí klenotníci však ešte majú zhrubnuté prsty.
Aj spôsoby navrhovania šperkov sa už výrazne zmenili. Pomáhajú počítače, 3D obraz, 3D tlačiarne aj umelá inteligencia.
Na začiatku je skica. Skica je o tom, že človek má nejaký nápad. Dnes už nerobíme perfektné skice, ale hrubú skicu prekresľujeme do špeciálneho dizajnérskeho programu na šperky. S jeho pomocou šperk bezchybne nakreslíme. Staré šperky nemajú dokonale symetrickú napríklad ľavú či pravú stranu. Aj dnes u nás predstavuje minimálne 70 % výroby ručná práca, ale technológie ju dokázali zdokonaliť. Máte bezchybné proporcie, otvory na drahokamy a podobne. Z 3D tlačiarničky si vytlačíte šperk vo forme voskového modelu a dokážete tak posúdiť, či je nositeľný. Pretože jedna vec je vizualizácia a druhá, ako bude vyzerať v praxi. Takže si dáte do uší voskové náušnice a viete si ich vyskúšať skôr, než ten šperk začnete vyrábať.
Má význam rozdeľovať vzácnosť kameňov na drahokamy a polodrahokamy? Delia sa tak podľa tvrdosti.
Obrovský 20-karátový ametyst (polodrahokam – pozn. aut.) nikdy nedosiahne cenu rovnako veľkého zafíru (drahokam – pozn. aut.). Zatiaľ kým takýto ametyst má hodnotu 5-tisíc eur, 20-karátový zafír bude stáť o dve nuly viac. Tých diamantov, zafírov, rubínov či smaragdov vo väčších rozmeroch kameňov je tak málo, že sú hodnotnejšie. Ametysty narastú často veľké, zatiaľ stále sú, takže cena bude nižšia. Cena rubínov rastie každoročne o 30 %, lebo rubínové náleziská sa vyťažujú. A potom existuje veľmi vzácny kameň, špecifický druh turmalínu, ktorý málokto pozná.
Foto:
ALO diamonds
Diamantov, zafírov, rubínov či smaragdov vo väčších rozmeroch kameňov je tak málo, že vždy budú hodnotnejšie ako napríklad veľký ametyst.
Tyrkysový paraiba? Tvrdší ako kremeň, ale mäkší ako zafír či rubín.
Presne tak. Turmalínu paraiba je na svete tak málo a je natoľko populárny tou krásnou tyrkysovou farbou karibského mora, že šesťmilimetrový kameň v nákupe stojí 300-tisíc dolárov. Najlepšie nálezisko je v Brazílii. Cena sa líši aj podľa sýtosti. Vo všeobecnosti platí, že čím je kameň sýtejší, tým je drahší - to platí u rubínov, zafírov aj smaragdov. My máme top suroviny a zakladáme si na tom. V Prahe sídlime na rovnakej ulici ako Cartier či Tiffany a musíme mať naozaj top kvalitu, aby sme im mohli konkurovať.
Robia vám veľký problém priemyselne vyrábané diamanty?
Poviem to úprimne. Na začiatku to bol veľký boom a všetci sme sa trochu zľakli. Lenže stalo sa to, čo sa zvyčajne stáva. Ak niečoho umelo vyrobíte priveľa bez limitu, čo to urobí s cenami? Keď boli prví traja výrobcovia umelých diamantov, karátový diamant stál v nákupe dvetisíc dolárov. Dnes stojí sto. O chvíľu bude stáť desať dolárov. To je pomaly cena skla. My sme iný trh ako Amerika, kde si umelé diamanty kupujú mladí, čo si nemôžu dovoliť pravé šperky. Európa umelé diamanty veľmi neprijala. Za chvíľu bude v porovnaní s umelým diamantom drahší Swarovski. Čo je to za investíciu, ktorej hodnota neustále klesá?
Máte šperk, ktorý má pre vás hodnotu ani nie finančnú, ale emocionálnu?
Vidíte, na to by som takmer zabudol. Mám svoju prvú kolekciu, ktorú som nepredal, lebo sa mi to vtedy nepodarilo. Je naozaj vypracovaná. Taká prvorepubliková práca, keď klenotnícky prsteň s perlami robíte ručne aj mesiac. Mám ju v práci v trezore. Doma šperky nedržím.
Keď spomínate „prvorepublikovú prácu“, ako sa odvtedy zmenil trh šperkov?
Úplne a vo všetkom. Ľudia viac cestujú, vidia dizajn šperkov z celého sveta. Šperky sú extravagantnejšie, nápadnejšie, farebnejšie. Aj šperky podliehajú módnym trendom, hoci sa hovorí, že šperk je nadčasový. Ja mám na starosti dizajnérsky tím, to je 50 % mojej práce. Máme úspešnú kolekciu kvetín, ale aj medajlóny. Spomínate si na medajlóny, také tie otváracie, v ktorých sa kedysi nosili fotografie? To už dnes nikto nosiť nebude. Ale! My sme vytvorili obojstranné medajlóny, akoby dva šperky v jednom. Je to jedna z našich najúspešnejších kolekcií.
Vy ste bývalý hokejista...
Hral som hokej, ale pochopil som, že Jágr zo mňa nebude. Prečo?
...kedy korčuľujete po tenkom ľade?
Ak to myslíte ako metaforu v rámci môjho biznisu, tak ja po tenkom ľade nikdy nekorčuľujem. Ak chcete biznis robiť poctivo, skratky neexistujú. Buď prídete s niečím novým, lebo ste génius – to ja nie som. Alebo sa venujete niečomu, čomu sa storočia venoval niekto iný – potom môžete len ukázať, že remeslo viete robiť kvalitnejšie, lepšie, na inej úrovni. U mňa nebol čas korčuľovať. Všetko je to odmakané.
Takže nemá zmysel pýtať sa, kedy došlo vo vašom biznise k nejakému zásadnému prelomu?
Prelom? Ja som išiel konzervatívnejšou cestou. Najprv výroba, potom veľkoobchod, potom export do sveta. Potom sme sa rozhodli otvoriť vlastnú sieť butikov, lebo sme neboli schopní ovplyvniť úroveň predaja šperkov u iných predajcov. A my sme ich chceli prezentovať tak, aby to bolo adekvátne kvalite produktu. Máme tisíceurových klientov aj miliónových klientov. Ako majiteľ ALO diamonds som kúpil rodinné klenotníctvo HALADA, ktoré exkluzívne zastupuje prestížne zahraničné klenotnícke domy, ako je napríklad Mikimoto. Sieť som rozšíril na Slovensko a chcem, aby tu ľudia mali možnosť vidieť a kupovať svetové značky. Perly od Mikimota máte od dvetisíc eur, to nie je nedosiahnuteľné. Dnes toľko stojí smartfón a jeho hodnota bude z mesiaca na mesiac klesať. Ale tie perly raz darujete dcére k nejakému sviatku a budú mať svoj príbeh. Šperk je investícia, s ktorou sa dá cestovať, v prípade potreby aj utekať, čo nikomu neželám.
Stratili ste v živote nejaký šperk?
Viackrát. Napríklad náramok. Aj som niekomu niečo občas daroval v lepšej nálade, než som mal byť. Hneď ráno som to ľutoval. (Smiech.)
Foto:
ALO diamonds
Takto vzniká šperk.
Máte tú úchylku...?
Mám.
Ešte neviete, na čo sa idem opýtať.
Viem. Ja mám tú „úchylku“, že sa často ženám pozerám na šperk na krku. Myslia si, že im hľadím do dekoltu, ale u mňa je to profesionálna deformácia, na ktorú sa pýtate.
Tak teraz vás vyskúšam.
Ja som to už zbadal. To, čo máte pod šatkou na retiazke, je peridot (zelený polodrahokam olivín – pozn. aut.).
Prešli ste skúškou za tri sekundy a z jedného metra. Nuž, smaragd to nie je. Ale spýtam sa takto - dá sa voľným okom rozpoznať diamant? Vyrežem ním do skla otvor ako vo filme?
Ani ja bez lupy nerozpoznám diamant na prvú, a to s nimi pracujem 31 rokov a ročne ich do šperkov osadíme štvrť milióna - 20-tisíc mesačne. V bižutérii máte kamienok nalepený, drahokam sa do šperku ručne osadí tak, aby tam držal. Videl som tisíce kameňov, jeden má 57 faziet (plôšok – pozn. aut.), musíte sa naň vedieť pozerať. Ale dnes máme na všetkých od štvrť karátu vyššie na boku laserom vyznačené číslo kameňa a certifikáciu o tom, že je získaný legálne.
Foto:
Jozef Buhaj
Perly sú jediné drahokamy, ktoré vytvoril živý organizmus. Milujú kožu a vznikajú roky.
Keď sme pri tom, musí mať zlatník dobrý zrak?
Top klenotníci, čo osadzujú kamene, robia to pod špeciálnymi lupami. Musíte mať šikovné ruky. A kedysi sa hovorilo, že priemerný klenotník počas života vdýchne dva gramy zlata.
Potom má zlatú žilu.
Alebo zlaté srdce. Nemyslím si, že klenotnícke remeslo ničí oči. Mám 60-ročných klenotníkov, čo nemajú okuliare. A mám takých, čo ich nosia od 25 rokov. Skôr je potrebné mať ruky vhodné na drobnú prácu. Šikovnosť v prstoch. Ako hodinár.
Keď mi môj muž zapína okolo krku retiazku, viete, ako dlho to trvá? Klenotník by z neho nebol. Mimochodom, nie je to skôr ženská práca?
Zamestnávam štyristo ľudí. V tej časti práce, kde sa do šperku osadzujú drahé kamene, prevládajú skôr chlapi. Ale inak u mňa robí približne 90 % žien.
Platí, že o vašom úspechu rozhodnú Vianoce?
Ukáže to úspešnosť uplynulého roka. Nie sme na tom tak zle, že čakáme na Vianoce, aby sme sa ako firma ALO diamonds dostali do zisku. Ale ukážu, aký ten rok bol. Vedia vám spríjemniť sviatky aj pokaziť radosť. Nezabúdajme, že šperky sú obyčajne posledná vec, čo si človek ide kúpiť. Keď je kríza, inflácia, časť ľudí nenakupuje, lebo na to nemá, druhá časť zas kupuje, investujú, aby ochránili hodnotu pred infláciou. Optimálne je, ak nakupujú všetci. Aj tí, čo investujú, aj tí, čo si chcú iba urobiť radosť.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗